Ekonómovia: Dlhový strop nefunguje, znížte výdavky!
Diskusia 1
Foto:SITA
26. 10. 2013 - Dlhové stropy, ktoré americký Kongres stanovuje vláde, sa ako brzda rastu rozpočtových deficitov a federálneho dlhu neosvedčili. Odvádzajú totiž pozornosť od základnej príčiny rastu dlhu, to znamená od nadmerných vládnych výdavkov.
Známi americkí ekonómovia Gary Becker a Edward Lazear prostredníctvom denníka The Wall Street Journal odporúčajú, aby sa nadchádzajúce rokovania v Kongrese zamerali namiesto dlhu na otázku systémového obmedzenie výdavkov. Nie sú prví, čo si to myslia.
Okolo zvýšenia dlhového stropu zvádzali tento mesiac tvrdú bitku demokrati a republikáni v Kongrese a otázka zvýšenia limitu sa bude už v najbližších týždňoch riešiť znova. Kongres historicky stanovuje vláde limity na celkovú výšku dlhu, aby jej nemusel schvaľovať každý nový dlhopis. Zmyslom pravidla je, aby si volení zástupcovia Američanov zachovali kontrolu nad zadlžením krajiny a zabránili vláde v neobmedzenom zvyšovaní dlhu.
Dlhový limit ale podľa oboch ekonómov len vyvoláva falošný pocit bezpečia. V skutočnosti vedie federálna vláda napriek nemu posledné desaťročia chronické deficity, čo dvíha hladinu dlhu a vyžaduje stále ďalšie zvyšovanie limitov. Kongres tak musel dlhový strop zvýšiť počas posledných 70 rokov viac ako deväťdesiat a z toho len za posledných 20 rokov pätnásťkrát, konštatuje nositeľ Nobelovej ceny Becker spolu s Lazearom, ktorý v rokoch 2006 a 2009 viedol Radu ekonomických poradcov Bieleho domu.
Podľa oboch ekonómov je rastúci dlh len prejavom narastajúcej veľkosti štátu. Dlhový strop tak odvádza pozornosť od hlavného problému, ktorým sú výdavky, a to vedie priamo k dnešným politickým bojom. Deficity možno totiž znižovať buď znížením narastajúcich výdavkov, ako žiadajú republikáni, alebo zvýšením daní, ako presadzuje prezident Barack Obama a demokrati.
Že je dlhový strop neúčinný, dokladajú podľa ekonómov takmer neustále deficity posledného polstoročia, kvôli ktorým dlh postupne narastá. V posledných rokoch urobil veľký skok smerom hore, kedy sa vyšvihol nad 70 percent HDP z 36 percent HDP v roku 2007. Jeho priemerná výška za posledné štyri desaťročia dosiahla 39 percent.
Ekonómovia tak odporúčajú nahradiť pravidlo dlhového stropu priamym riešením príčiny dlhov, teda zákonným obmedzením vládnych výdavkov. Ich rast by sa mal obmedziť tak, aby sa pomer výdavkov k HDP vrátil k historicky obvyklej úrovni.
"Pozornosť sa tak namieri tam, kam patrí, čiže na výdavky, nie na rozdiel medzi výdavkami a príjmami," uviedli ekonómovia a upozornili, že ďalšie zvyšovanie výdavkov spolu s potrebným zvýšením daní by dlhodobo poškodilo ekonomiku a prosperitu krajiny. "Kongres by mal využiť terajšie obdobie vyjednávania k tomu, aby sa zameral na pokračujúci nárast veľkosti štátu a jeho dôsledky pre budúce generácie," uzatvárajú ekonómovia.