Stačí málo: Ako sa dostať späť na mapu úspešných

Pred vypuknutím hospodárskej krízy vykazovala stredná Európa nie len v rámci regiónu, ale aj z celosvetového hľadiska, vynikajúce rastové výsledky. Priemerné tempo ekonomického rastu sa pohybovalo medzi 4 - 5 percentami, produktivita skokovito rástla, automobilový priemysel rozkvital a kapitál sem prúdil vo výške 40 miliárd dolárov ročne. Potom sa vypuknutím krízy niečo zlomilo. Prúdenie kapitálu sa takmer zastavilo, tempo rastu spoločne s produktivitou sa spomalilo. Dokonca sme sa dostali do tej pozície, že náš región sa takmer vytratil z mapy cieľových investičných destinácií. Pritom by stačilo málo a situácia by nabrala opačný kurz.



Stredoeurópske krajiny si dnes vo veľkom požičiavajú, vlády chcú získať peniaze čo najskôr a čo najlacnejšie. Relatívny pokoj na dlhopisových trhoch a úspešné emisie krajín na periférii Európy, v ktorých mnoho ľudí vidí koniec dlhovej krízy, ponúkajú vládam prísun lacných peňazí. S príchodom nového roka si už stihli na trhoch požičať Slováci aj Poliaci. K podobnému kroku sa chystá aj Rumunsko a Slovinsko. Americký Fed pumpovaním peňazí do ekonomiky eliminoval strach investorov a tí s prísľubom lacných peňazí investovali aj do rizikovejších oblastí. Nečudo, veď ich upokojili slová šéfa ECB, Maria Draghiho, ktorý vyhlásil, že urobí všetko preto, aby euro prežilo. Táto istota sa však z trhov môže vytratiť po tom, čo Fed priškrtí kohútiky. Vlády krajín tak využívajú možno poslednú šancu na získanie financií na svoje fungovanie, musia sa pripraviť na to, že požičiavanie sa im môže poriadne predražiť.

Opačný názor razí predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého bude v budúcom desaťročí práve stredná Európa ekonomicky najrýchlejšie rastúcim regiónom Európskej únie. Orbán zdôrazňuje, že súčasťou strednej Európy je aj Maďarsko, ktoré vláda v uplynulých rokoch pretvorila na výrobné centrum a kam “prichádza mimoriadne veľa zahraničného kapitálu”. Takýto úspech by určite chceli dosiahnuť aj ostatné krajiny regiónu. Stačí sa držať návodu zo štúdie McKinsey, okrem toho, že zozbierala možnosti regiónu, a ponúka aj rady, ako sa vrátiť medzi svetových hráčov.

Prvoradým zistením je určite to, že v podstate nejestvuje dôvod pre stratu doterajšieho statusu, inými slovami sú tu všetky podmienky na to, aby sa región mohol rozrastať z predkrízovej ​​úrovne. Vládny dlh je väčšinou nižší ako 60 percent, najdôležitejšie sektory sú úspešne sprivatizované, nízka cena práce, najmä však kvalifikovaná pracovná sila je stále oveľa lacnejšia ako v západnej Európe v priemere až o 75 percent. Navyše neexistujú tu žiadne kultúrne, jazykové a ekonomické rozdiely medzi týmito dvoma regiónmi, ako sú napríklad medzi Áziou a západnou Európou.

Na základe štúdie McKinsey treba vyvinúť aktivitu na troch frontoch, aby sme prilákali významné investície a rozprúdili ekonomiku. Odporúčajú investovať do hlavných vývozných sektorov a posilniť export. Posilniť odvetvia s nízkou produktivitou ako je napríklad poľnohospodárstvo, či železnice. Do investícií by sa mali zapojiť domáce úspory vo väčšej miere než tomu bolo doteraz.

Na investície kladie McKinsey osobitný dôraz. Vzdelávanie, infraštruktúra a exportné odvetvia potrebujú čím viac zahraničného, a čo je ešte dôležitejšie, domáceho kapitálu. Rast produktivity a zvýšenie efektivity spoločne s lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou a rozvojom infraštruktúry môže vrátiť niekdajšiu schopnosť prilákať kapitál do regiónu. Ak sa toto všetko podarí, potom už nebude nič brániť tomu, aby sa priemerné tempo rastu vrátilo k pôvodným piatim percentám.