Ďalší návod na rozprúdenie ekonomiky: ECB by mala skupovať Ameriku!

Inflácia eurozóny spomalila na 0,8 percenta, čo je nielen ďaleko od vytýčeného dvojpercentného cieľa,  ale tiež to znamená, že periférne krajiny sú na pokraji deflácie. Niektorí ekonómovia si myslia, že to je vážne nebezpečenstvo pre eurozónu. Okrem toho periférnym krajinám zostávajú problémy s hospodárskou súťažou, nehovoriac o skutočnosti, že nezamestnanosť je stále vysoká a hospodársky rast stagnuje. Všetky tieto problémy by sa dali vyriešiť, ak by ECB uvoľnila menovú politiku. Otázkou je, ako.

ECB už nemôže zrážať úrokové sadzby a rovnako nemôže kupovať európske vládne dlhopisy vo veľkom množstve. Okrem toho, že únijné právo neumožňuje, Nemci by to nikdy neschválili. Trh štátnych dlhopisov periférnych krajín už podporovať netreba, tieto sa už stabilizovali, udržateľnosť verejného dlhu už v eurozóne nie je problém. I keď treba dodať, že dočasne.

Hlavnou závažnou otázkou zostáva nízka inflácia, nízky rast a konkurencieschopnosť na periférii. Harvardský profesor Jeffrey Frankel verí, že tieto problémy môžu byť vyriešené jediným krokom správnym smerom. ECB bude musí nakúpiť americké štátne dlhopisy. Možno sa zdá spočiatku táto myšlienka neobvyklá, pri podrobnejšej analýze ale treba uznať, že má istú logiku. To, že nakoľko je takýto krok skutočne realizovateľný je už úplne iná otázka.



Podstata myšlienky je, že ak eurozóna chcete spustiť svoju vlastnú tlačiareň na bankovky, z tých čerstvo vytlačených bude musieť nakúpiť štátne dlhopisy. Ak nemôže kupovať európske štátne dlhopisy, tak nech sa zameria na tie americké. To podľa profesora nezakazuje žiadna európska legislatíva. Výsledkom týchto transakcií by bolo, že ECB by predávala eurá a nakupovala doláre na devízovom trhu. Za tieto doláre by potom nakúpila americké vládne cenné papiere.

Euro by predajom voči doláru zoslabilo. V nadväznosti na predaje by sa na jednej strane naštartovala inflácia a na strane druhej by to pomohlo zvýšiť export, čo by mohlo dať potrebný impulz pre ekonomiku a prispieť k zníženiu nezamestnanosti. Napokon by to malo aj tú výhodu, že v medzinárodnom obchode by sa zvýšila konkurencieschopnosť krajín z periférie eurozóny.

Po vypuknutí krízy sa niektoré krajiny snažili oslabiť vlastnú menu, čo len odštartovalo devízovú vojnu medzi hlavnými centrálnymi bankami. Neviedlo to nakoniec k ničomu, veď keď sa rozhodli všetci oslabiť svoju vlastnú menu, nikto nič na tom nezíska. Teraz sa však vzorec zmenil. Fed sa pustil do utlmovania uvoľnenej menovej politiky, americká centrálna banka sa zdá, že vystupuje z tejto menovej vojny. ECB by tak z pozície najmocnejšej centrálnej banky mala skutočne veľkú príležitosť, aby úspešne oslabila euro a tým stabilizovala eurozónu, to znamená, že naraz by naštartovala infláciu i ekonomický rast.