Nepríjemná pravda o ekonomike: Kríza neskončila, Európa je tesne pred zrútením

Ľudia v Európe stále veria ružovému snu, že môžu žiť donekonečna na náklady druhých. Kríza tak nič nezmenila, oživenie je len na papieri a zastiera smutnú pravdu.

Deflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien už dorazila do Francúzska, Holandska, Belgicka, Slovinska, Španielska, Talianska, Portugalska, Grécka a na Cyprus. K tomu sa ešte pridali Švédsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú v eurozóne, poťažmo v EÚ. Celkovo ceny v eurozóne síce stále rastú (harmonizovaná miera inflácie v eurozóne bola v apríli +0,7 % ), to však len zastiera fakt, že je deflácia v Európe dávno prítomná.

Deflácia je pritom pre štáty s vysokým zadlžením, čo sú takmer všetky štáty EÚ, mimoriadne nebezpečná. Pozrite sa na rast dlhu v pomere k HDP vo Francúzsku a Taliansku, ak by inflácia zostala na rovnakej úrovni ( červená čiara ). Pri väčšom poklese cien by odhad bol ešte horší.

Podobné je to s rastom ekonomiky. Eurozóna ako celok ho síce vykazuje, ale jedinou dôležitou krajinou, kde sa dá hovoriť o trvalom raste, je Nemecko. Pri neexistujúcom raste ekonomiky pritom pokračuje rast zadlženia. Ten je síce pomalší než napríklad v USA, ale to nič nemení na skutočnosti, že dlhy narastajú tempom od 4 do 7 % ročne. ECB a Európska komisia len čakajú, kedy dôjde k explózii. A k tej určite dôjde. To vyvolá sociálne nepokoje. Prvým náznakom sú výsledky volieb do Európskeho parlamentu, kde výrazne posilnili protieurópske strany. Existujúci vodcovia Európy nie sú schopní sebareflexie, pokračujú v politike, ktorá doviedla rad krajín na pokraj bankrotu, a spoločnosť na to reflektuje. Predovšetkým mladá európska generácia nevidí svetlú budúcnosť a obracia sa proti vládnym elitám.

Výnosy dlhopisov krajín ako Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Írsko a Portugalsko sú na predkrízových úrovniach. Dôvodom však nie je ekonomické zdravie týchto krajín, ale tlačenie peňazí v Ázii a v USA. Tak prudký pokles výnosov vôbec nezodpovedá tomu, že vo väčšine rozvinutých krajín narástol dlh počas krízy o 50 % pri takmer nulovom hospodárskom raste.

Pozrite sa pozorne na európske banky, ktoré sú na tom horšie ako kedykoľvek predtým. Bilancie pretekajú zle ocenenými aktívami, veľkosť bilancií je medzi 300 až 400 % HDP krajín, kde banky pôsobia. Požičiava sa len vládam a veľkým spoločnostiam. Malé a stredné firmy majú prístup k úverom značne obmedzený. Okrem Nemecka klesajú úvery poskytnuté malým a stredným firmám o 2 až 3 % ročne. ECB už mala dávno biť na poplach, problém však zatiaľ takmer ignoruje.

Veľkým problémom je tiež posilňovanie eura, ktoré reaguje na príliv kapitálu z USA a z Ázie a z honby za výnosmi. Výrazne sa tiež znižuje bilancia ECB. Tá navyše na rozdiel od Fedu nikdy neočistila systém od toxických aktív. Kým QE presunulo toxické aktíva do bilancie americkej centrálnej banky, v Európe sa dostali do bankového systému.