Japonsko vynakladá veľké prostriedky na oslabovanie jenu, ale cieľ nedosahuje
Pridajte názor4. 2. 2004 - Japonská vláda vynaložila v januári na oslabenie jenu 67,6 miliardy USD (2,19 bilióna SKK)
Tokio 4. februára (TASR) - Japonská vláda vynaložila v januári na oslabenie jenu 67,6 miliardy USD (2,19 bilióna SKK). Bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Kenneth Rogoff v tejto súvislosti povedal, že jednou vecou je zámer sporiť na horšie časy, ale rezervy v hodnote 1 000 miliárd USD skôr pripomínajú potrebu stavať Noemovu archu.
Vlády ázijských krajín majú k dispozícii dolárové rezervy v oveľa väčšej sume než bilión USD. Týmito prostriedkami by sa chceli chrániť pred krízou, aká na konci 80. rokov minulého storočia zasiahla Japonsko. Po dohode hospodársky najsilnejších krajín na rokovaní v newyorskom hoteli Plaza v polovici 80. rokov o oslabení USD, sa jen zhodnotil v priebehu troch rokov o vyše 100 %. Dôsledky tohto vývoja pociťuje Japonsko do dnes.
Japonská centrálna banka, ktorá nie je samostatná, ale musí plniť rozhodnutia vlády, už informovala, že vo fiškálnom roku, ktorý sa v krajine začne 1. apríla, má k dispozícií na oslabenie vlastnej meny ekvivalent 600 miliárd USD; v končiacom sa roku je táto suma o dve tretiny nižšia. Oslabovaním vlastnej meny si chce Japonsko zachovať konkurencieschopnosť svojich tovarov na medzinárodnom trhu.
Tokio pri oslabovaní vlastnej meny podniká konkrétne kroky na medzinárodných devízových trhoch, Európska centrálna banka si neželá rýchle posilňovanie eura. Na rozdiel od japonskej centrálnej banky zostáva len pri verbálnych hrozbách intervencie proti vlastnej mene.
Napriek veľkým nákupom dolárov sa jen vlani zhodnotil o 11 %, kurz eura, ponechaný živelnému vývoju, voči doláru vzrástol "len" o 20 %. Jen napriek tomu v zhodnocovaní svojho kurzu voči doláru prekonáva jednu obrannú líniu po druhej. Na začiatku tohto roka sa Japonci usilovali udržať kurz jenu voči doláru v pomere 107 ku 1, ale v súčasnosti hovoria o obrannej línii na úrovni 105 ku 1. Napriek tomu si už vytýčili aj konečnú hranicu, pod ktorú by dolár nemal klesnúť - 100 jenov za 1 USD. Pritom ešte vlani na jeseň sa výmenný kurz jenu voči doláru pohyboval v hodnotách nad 120 jenov za dolár.
Pred vládami niektorých ázijských krajín stojí naliehavá úloha zreálniť kurz svojich mien k hodnote dolára. Osobitne dôležité bude zreálnenie kurzu čínskeho jüanu voči americkej mene. Kritickým bude obdobie odpojenia jüanu od dolára a stanovovanie jeho kurzu na hodnotu koša niekoľkých hlavných svetových mien.
Čína zvýšila svoje devízové rezervy v dolároch z 290,8 miliardy USD v roku 2002 na minuloročných 403 miliárd USD. V rovnakom období japonské rezervy stúpli zo 469,7 miliardy na 673,5 miliardy USD. V Európskej únii bol prírastok dolárov vlani v porovnaní s rokom 2002 len miliardový. Vlani ho ECB a krajiny EÚ mali v celkovej hodnote 385,5 miliardy USD.
Informoval nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
