Lagardeová: ECB by na rast inflácie nemala reagovať sprísnením politiky

"Táto inflácia je nežiaduca a bolestivá. Samozrejme existujú obavy ohľadom toho, ako dlho potrvá. My berieme tieto obavy skutočne vážne a vývoj pozorne sledujeme," uviedla Lagardeová s tým, že vysoká miera inflácie bude pravdepodobne do konca roka ďalej rásť. V stredu sa potvrdilo, že inflácia v eurozóne dosiahla v októbri medziročne 4,1 %, čo je viac ako dvojnásobok cieľa ECB. Šéfka ECB pripomenula, že za vzostupom inflácie stoja z veľkej časti mimoriadne faktory, ktoré by mali v budúcom roku postupne zoslabnúť. "Ak sa predpokladá, že inflácia poľaví, čo je terajší prípad, nedáva zmysel reagovať sprísňovaním menovej politiky," vyhlásila dnes na Európskom bankovom kongrese vo Frankfurte nad Mohanom. "Takéto sprísnenie by ekonomiku ovplyvnilo, až keď ten (inflačný) šok odznie," dodala podľa agentúry Reuters.

Sprísnenie menovej politiky by podľa Lagardeovej obmedzilo príjmy domácností, ktoré teraz čelia rastúcim nákladom na energie, ktoré pravdepodobne spomalia hospodársky rast. "Za tejto situácie by sprísnenie menovej politiky len prehĺbilo negatívne dopady na ekonomiku," vyhlásila šéfka ECB. Pokiaľ ide o ceny energií, uviedla, že aj keď pravdepodobne zostanú v nasledujúcich mesiacoch zvýšené, v priebehu roka 2022 sa pravdepodobne stabilizujú. Poukázala napríklad na to, že ceny plynu už klesli približne o 21 % od rekordnej hodnoty zaznamenanej v októbri. Kvôli tejto zmesi faktorov, ktoré stoja za infláciou, Lagardeová povedala, že „predčasné sprísnenie politiky by tento tlak na príjmy domácností len zhoršilo“ a že sprísnenie menovrj politiky nevyrieši „hlavné príčiny inflácie, pretože ceny energií sú stanovené globálne a problémy s dodávkami nemožno odstrániť menovou politikou ECB“.

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne v októbri zrýchlil na 4,1 percenta zo septembrových 3,4 percenta. Za rastom inflácie stálo najmä prudké zdražovanie energií. Spotrebiteľské ceny po celom svete navyše v ostatnom čase tlačia hore výpadky v dodávateľských reťazcoch.

V polovici decembra bude ECB rozhodovať o budúcnosti svojich programov pre nákupy dlhopisov Centrálna banka už skôr signalizovala, že v marci ukončí svoj núdzový pandemický program nákupov dlhopisov PEPP (Pandemic Emergency Purchase Programme), ktorého celkový objem postupne zvýšila na 1,85 bilióna eur. Lagardeová ale dnes uviedla, že nákupy dlhopisov budú aj potom dôležité. "Aj po predpokladanom konci pandemickej núdze bude dôležité, aby menová politika, vrátane primeraného nastavenia nákupov aktív, podporovala hospodárske oživenie a udržateľný návrat inflácie k nášmu dvojpercentnému cieľu," vyhlásila vo svojom piatkovom prejave Lagardeová.