Napriek rekordnej inflácii ECB pokračuje v ultra uvoľnenej menovej politike

ECB tak pokračuje v ultra voľnej menovej politike napriek rekordnej inflácii v eurozóne, ktorá zvyšuje tlak na inštitúciu so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. Informáciu zverejnila TASR na základe správy agentúry AFP.

Miera inflácie v eurozóne v januári nečakane vzrástla na 5,1 %. To je historické maximum od začiatku týchto údajov v roku 1997 a vysoko nad 2-% inflačným cieľom ECB.

Prudký nárast cien vo svete prinútil ďalšie centrálne banky konať, pričom Bank of England (BoE) vo štvrtok oznámila, že zvýši svoju hlavnú sadzbu o 25 bázických bodov na 0,5 %. Očakáva sa, že americká centrálna banka Fed ju bude nasledovať.

Predstavitelia ECB však držia jej sadzby stále na rekordných minimách, vrátane zápornej depozitnej sadzby, ktorú účtuje finančným inštitúciám, keď "zaparkujú" svoju hotovosť v centrálnej banke cez noc. Hoci sa toto rozhodnutie očakávalo, tlak na ECB, aby sprísnila politiku "v priebehu roka" stúpa, uviedla Fritzi Köhler-Geibová, hlavná ekonómka nemeckého veriteľa KfW.

Analytici teraz vyčkávajú na vystúpenie šéfky ECB Christine Lagardovej, aby zistili, či nedôjde k zmene myslenia v centrálnej banke.

Bývalá francúzska ministerka financií čoraz častejšie pripúšťa, že inflácia v eurozóne by mohla zostať vyššia dlhšie, ako ECB očakáva, ale zatiaľ vytrvalo opakuje, že akékoľvek zvýšenie sadzieb v tomto roku je "veľmi nepravdepodobné".

Podľa analytikov ECB balansuje na tenkom lane medzi „potrebou pokračovať v stimulácii ekonomiky a znižovaním vysokej inflácie". Ekonomika eurozóny dosiahla vo 4. štvrťroku 2021 úroveň, ktorú mala pred vypuknutím pandémie nového koronavírusu, ale príliš rýchle sprísnenie politiky ECB by mohlo ohroziť jej zotavovanie.

Prudký nárast inflácie v Európe bol spôsobený celým radom faktorov, väčšinou však na strane ponuky, a nie na strane dopytu, kde má ECB menej nástrojov na uskutočnenie zmien.

Globálny nedostatok surovín a kľúčových komponentov zasiahol výrobu, čo sa premietlo do cien hotových produktov. A zároveň ceny energií vlani prudko stúpli a na konci roka dosiahli viacročné maximá.

Trh v Európe ovplyvňuje tiež rastúce napätie medzi Moskvou a Západom pre hromadenie ruských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou. Akákoľvek eskalácia konfliktu môže spôsobiť ďalší rast cien.

Úloha pripraviť pôdu pre akýkoľvek možný budúci posun politiky ECB pripadne prezidentke Lagardovej a trhy budú na jej tlačovej konferencii hľadať akékoľvek náznaky zmien.

„Mali sme veľmi dôkladnú a hĺbkovú diskusiu o inflácii... Zameriavame sa na najnovšie informácie, ktoré máme, ale aj na vplyv, ktorý to bude mať na náš strednodobý výhľad,“ povedala Lagardeová s tým, že ECB chce urobiť „správne kroky v správnom čase“ a „neunáhliť sa s rozhodnutím, pokiaľ nemáme riadne a dôkladné posúdenie“.

Najnovšie rozhodnutie prichádza v čase, keď účastníci trhu začali naceňovať zvyšovanie sadzieb v tomto roku zo strany ECB hneď dvakrát. Centrálna banka sa však snažila túto možnosť bagatelizovať. Vysoká inflácia bude pravdepodobne vyvíjať tlak na tvorcov politiky v nasledujúcich mesiacoch, aby obmedzili stimuly. "Rada guvernérov je pripravená podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje tak, aby zabezpečila, že inflácia sa v strednodobom horizonte stabilizuje na svojom 2-% cieli," uviedla ECB.

Najnovšie prognózy ECB poukazujú na celkovú infláciu v tomto roku na úrovni 3,2 %, čo je nad cieľom centrálnej banky, a potom v rokoch 2023 a 2024 klesne na 1,8 %. „Vyššia a trvalejšia inflácia v eurozóne zvýši tlak na ECB, aby nasledovala Fed v jastrabejšej politike,“ uviedol vo štvrtok Cedric Gemehl, ekonóm z Gavekal Research. „Základom však je, že infláciu v eurozóne poháňajú ceny energií a obmedzenia na strane ponuky, nie nadmerný dopyt. To naznačuje, že ECB sa bude aj naďalej zameriavať na návrat menovej politiky do stavu pred pandémiou a že akýkoľvek posun smerom k úplnému jastrabiemu postoju zostáva len vzdialenou vyhliadkou,“ dodal.