Rast inflácie a zvýšenie sadzieb: Kto bude trpieť a kto profitovať

Tí, ktorí šetria a tí, ktorí míňajú. To sú dva rôzne profily ekonomických subjektov v podobe rodiny, firmy alebo orgánov verejnej správy. Buď ide o sporiteľov, ktorí míňajú menej, ako im ich príjem dovoľuje, alebo dlžníkov, ktorí viac míňajú ako zarobia, a tak si musia požičiavať. Rast sadzieb bude pre nich mať odlišný dopad. Tí, ktorí sporia, majú k dispozícii zdroje, ktoré by v prípade zvýšenia úrokových sadzieb mohli byť vyplatené vyššou sadzbou. A priori si sporitelia zlepšia svoju situáciu, ak sa zvýšia úrokové sadzby. Konečný efekt zvýšenia sadzieb na dlžníkov však nie je taký jednoznačný: ich situácia sa môže zhoršiť, ale aj zlepšiť. 

Americká a európska inflácia
V Spojených štátoch bol nárast inflácie určovaný v zásade dopytom. S ekonomikou blízkej plnej zamestnanosti prevyšuje dopyt po produktoch ponuku. Tvárou v tvár tejto situácii musia ceny vzrásť, aby sa rovnováha vyrovnala. Keď veľa ľudí chce tovar, ktorého je málo, jeho cena stúpa. A to sa deje od polovice roku 2021. Hoci ceny od konca roka 2021 rastú, infláciu v Európe ešte zhoršila vojna Ruska proti Ukrajine. Konflikt spôsobil zvýšenie cien energií, ako aj nedostatok dodávok iných základných produktov. Ide teda o infláciu na strane ponuky. Keď je tovaru, či už energetického, poľnohospodárskeho alebo priemyselného malé množstvo a veľa ľudí ho chce kúpiť, jeho cena stúpa. A to je vznik inflácie na strane ponuky v Európe.

Ako sa chrániť alebo využiť zvýšenie sadzieb
V prvom rade si treba ujasniť, že hovoríme o nominálnych úrokových sadzbách, ktoré zahŕňajú viacero zložiek, z ktorých najdôležitejšie sú samotné (reálne) úrokové sadzby a inflačné očakávania:

nominálna = skutočná + očakávaná inflácia

Reálnu úrokovú sadzbu možno definovať ako odmenu z hľadiska kúpnej sily za sprístupnenie určitého množstva peňazí tretej strane počas určitého časového obdobia, teda za požičanie peňazí.



Ak teda ECB zvýši úrokové sadzby, ktoré sme identifikovali ako nominálne, aby sa pokúsila riešiť infláciu, mohlo by to spôsobiť zvýšenie, zotrvanie konštantných alebo klesajúcich reálnych úrokových sadzieb v závislosti od toho, či je zvýšenie väčšie, rovné alebo menšie ako zvýšenie inflácie. Ak by nominálne úrokové sadzby a inflácia rástli podobne ako rast sadzieb, nemohlo by to mať na ekonomické subjekty žiadny vplyv.

Aby však zvýšenie sadzieb negatívne neovplyvnilo kúpnu silu, nezabúdajme, že tento nárast je spôsobený zvýšením miery inflácie, malo by byť sprevádzané zvýšením platov, dôchodkov, benefitov firiem a v prípade verejnej správy, výberom daní. Týmto spôsobom, aj keby sa ceny produktov a služieb zvýšili, tento nárast by bol kompenzovaný vyššími príjmami prostredníctvom zvyšovania, premietnutého na výplatné pásky pracovníkov a penzií dôchodcov, ako aj na benefity firiem a inkasovania verejnej správy.

Na mikroúrovni nás zaujíma, aký vplyv má kombinácia zvýšenia nominálnych úrokových sadzieb a inflácie na domácnosti, administratívu a firmy. Teda reálne úrokové sadzby, pretože tie budú určovať, kto bude profitovať alebo kto tratiť z úrokovej politiky a ďalších prvkov menovej politiky ECB.
Na makroúrovni, v závislosti od povahy inflačného šoku, bude zvýšenie úrokových sadzieb viac-menej efektívne znižovať infláciu. Je známe, že v tomto sa ekonómovia len ťažko zhodnú.

Očakávania a predpovede
Aby sme mohli identifikovať možné budúce scenáre, musíme prehodnotiť očakávania týkajúce sa úrokových sadzieb a miery inflácie, pričom musíme vziať do úvahy, že očakávania odrážajú obavy trhov a ekonomických subjektov z možných rizík v blízkej budúcnosti. Otázkou teda je, na základe aktuálnej situácie čo ekonomické subjekty a trhy očakávajú. Bude v najbližších mesiacoch a rokoch rásť inflácia, ale aj úrokové sadzby? 

Údaje o očakávanej inflácii možno získať z finančných trhov, na ktorých je kótovaná inflácia, ako sú inflačné swapy alebo dlhopisy viazané na infláciu. Informácie o inflačných swapoch prevzatých z databázy Thomson Reuters Eikon k 23. máju 2022 naznačujú pre eurozónu infláciu 6,5 % za rok. Priemerná inflácia by mala byť o dva roky 4,5 % a medziročne 2,5 %. Inými slovami, väčšina poklesu inflácie sa odkladá na viac ako dvanásť mesiacov.

Rovnaké meranie, rôzne výsledky
Inflácia v Európe je dôsledkom nárastu predovšetkým nákladov na energie, a preto má iný pôvod ako v Spojených štátoch, kde ju determinoval nárast dopytu. V prípade USA by zvýšenie úrokových sadzieb mohlo pomôcť ochladiť ekonomiku zvýšením nákladov na pôžičky, znížením ekonomickej aktivity a utlmením dopytu po produktoch, čo by spôsobilo pokles cien. Toto opatrenie by problém vyriešilo bez toho, aby spôsobilo hospodársku krízu.

V európskom kontexte by však zvýšenie úrokových sadzieb mohlo umožniť kontrolovať infláciu, ale obmedzením spotreby by viedlo k spomaleniu ekonomiky. Keďže ide o infláciu, ktorá nie je spôsobená prehrievaním ekonomiky, ale predovšetkým vojnou a nedostatkom, jej ochladenie by mohlo priviesť Európu k novej hospodárskej kríze. Preto zostáva iba dúfať, že európske úrady vedia, ako dávkovať opatrenie tak, aby boli účinky len tie želané.