ECB rekordne zvyšuje sadzby a očakáva že to urobí znova, aby utlmila dopyt

A máme odpoveď: po mnohých škandáloch zvýšila ECB zvýšila svoju depozitnú sadzbu z 0 % na 0,75 %, čo je prvýkrát, čo sú európske sadzby kladné za viac ako desať rokov (od júla 2012), pričom poznamenala, že budúce rozhodnutia Rady guvernérov o menových sadzbách budú naďalej závisieť od údajov a budú sa riadiť prístupom jednotlivých zasadnutí. 



ECB sa zároveň vďaka takto razantnej reakcii priblížila dolnej hranici pásma tzv. neutrálnej sadzby (odhadovanej medzi 1-2 %), nad ktorou by mala menová politika začať pôsobiť reštriktívne.

Samotná ECB opísala dnešné oznámenie ako „veľký krok“, ktorý uprednostňuje prechod k neutrálnejšej politike, a uviedla, že po zvýšení sadzby jednodňových sterilizačných operácií nad nulu „dvojstupňový systém odmeňovania prebytočných rezerv už nie je potrebný“ a „Rada guvernérov sa preto dnes rozhodla pozastaviť dvojúrovňový systém nastavením multiplikátora na nulu“.

A keďže dnešné zvýšenie je mizerné v porovnaní s rýchlou infláciou v Európe, ktorá je takmer dvojciferná, centrálna banka povedala – nie raz, ale hneď dvakrát – , že očakáva, že počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí ešte zvýši úrokové sadzby, „pretože inflácia zostáva príliš vysoká a pravdepodobne zostane nad cieľom dlhšie obdobie“ a „s cieľom tlmiť dopyt a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom hore“.

Inflácia je dnes vysoko nad dvojpercentným cieľom ECB a časť analytikov predpokladá, že v najbližších mesiacoch sa v eurozóne vyšplhá najmenej na desať percent. Môže za to najmä pokračujúci prudký rast cien energií, kde medziročný rast dosahuje 38,3 percenta. Ceny potravín, alkoholu a tabaku v auguste vzrástli o 10,6 percenta a ceny neenergetického priemyselného tovaru stúpli o päť percent, ceny služieb o 3,8 percenta.

O tom, aké veľké bude ďalšie zvýšenie sadzieb, nepadlo žiadne slovo. Všetko závisí od údajov a následných stretnutí.

Jazyk o tom, čo bude ECB robiť na budúcich zasadnutiach, sa mení. Predtým sa hovorilo, že „vhodná bude normalizácia úrokových sadzieb“, dnes máme viac podrobností o dôvodoch, prečo sú na pláne ďalšie zvýšenia.

Za zmienku tiež stojí, že sa nehovorilo o nástroji TPI (Transmission Protection Instrument), cieľom ktorého je dosiahnuť, aby sa výnosy dlhopisov jednotlivých krajín od seba až príliš nelíšili. ECB ho nasadila, aby „čelil neoprávnenej, neusporiadanej dynamike trhu“. Keďže Taliansko v nadchádzajúcich voľbách koncom tohto mesiaca zažije politický hurikán, ukáže sa, nakoľko je účinný.

V oficiálnom vyhlásení tiež nebola žiadna zmienka o kvantitatívnom uťahovaní, aj keď ako poznamenáva Bloomberg, v skutočnosti sa to neočakávalo, ale možno sa nakoniec niečo od šéfky ECB dozvieme. Táto téma bude na stole najskôr v poslednom štvrťroku tohto roku, pričom v prvej fáze pôjde o to, ako naložiť s programami APP a PEPP, pri ktorých zatiaľ dochádza k reinvestovaniu istiny zo splatných cenných papierov.

ECB vo svojom vyhlásení píše nasledovné:

Po oživení v prvej polovici roku 2022 najnovšie údaje poukazujú na výrazné spomalenie hospodárskeho rastu eurozóny, pričom sa očakáva stagnácia ekonomiky neskôr v tomto roku a v prvom štvrťroku 2023. Veľmi vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu obyvatešstva a hoci sa problémy s dodávkami zmierňujú, stále obmedzujú hospodársku aktivitu. Navyše nepriaznivá geopolitická situácia, najmä neopodstatnená agresia Ruska voči Ukrajine, zaťažuje dôveru podnikov a spotrebiteľov. Tento výhľad sa odráža v najnovších prognózach hospodárskeho rastu zamestnancov, ktoré boli výrazne zrevidované smerom dole pre zvyšok tohto roka a počas celého roka 2023. ECB  teraz očakáva rast ekonomiky o 3,1 % v roku 2022, o 0,9 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024.

Stručne povedané, ECB zvýšením sadzieb nesmeruje do recesie, ale do úplnej depresie a vie to. Aj keď s tým niektorí nesúhlasia. Ako píše analytik ING Carsten Brzeski:
"Stále nechápeme, ako môže menová politika znížiť infláciu, ktorú poháňajú najmä (vonkajšie) faktory na strane ponuky. Dokonca aj vplyv zvýšenia sadzieb na inflačné očakávania nie je istý. Veľkosť dnešného zvyšovania sadzieb zároveň nerozhodne o tom, či ekonomika eurozóny skĺzne do recesie alebo nie, a tiež recesiu nespraví viac či menej závažnou. Akákoľvek zimná recesia v eurozóne bude ťahaná cenami energií a nie úrokovými sadzbami."
Zatiaľ čo Christine Lagardeová od konca leta neurobila žiadne verejné poznámky o menovej politike, hlavný ekonóm ECB Philip Lane pokračoval v potrebe postupnejšieho a uvážlivejšieho prístupu k normalizácii sadzieb. "Dnešné rozhodnutie ukazuje, že Laneov vplyv na rozhodnutia ECB sa výrazne zmenšil," napísal Brzeski..

Sadzby:
ECB hovorí, že dnešné rozhodnutie predurčuje prechod od prevládajúcej vysoko akomodatívnej úrovne menových sadzieb k úrovniam, ktoré zabezpečia včasný návrat inflácie k strednodobému cieľu ECB vo výške 2 %.
Po zvýšení sadzby jednodňových sterilizačných operácií nad nulu už nie je potrebný dvojstupňový systém úročenia prebytočných rezerv.
Rada guvernérov preto dnes rozhodla o pozastavení dvojstupňového systému nastavením multiplikátora na nulu.

Usmernenia:
Rada guvernérov očakáva ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb s cieľom utlmiť dopyt a ochrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom hore.
Rada guvernérov bude pravidelne prehodnocovať smerovanie svojej menovej politiky na základe prichádzajúcich informácií a vývoja inflácie.

Nákupy aktív:
Rada guvernérov bude preto naďalej flexibilne reinvestovať splatné istiny v portfóliu programu núdzových nákupov pri pandémii s cieľom čeliť rizikám pre transmisný mechanizmus súvisiacimi s pandémiou.

ECB predpovede reálneho HDP eurozóny (september 2022):
2022: 3,1 % (predchádzajúca 2,8 %)
2023: 0,9 % (predchádzajúca 2,1 %)
2024: 1,3 % (predchádzajúca 2,1 %)

Predpovede ECB o HICP eurozóny (september 2022):
2022: 8,1 % (predchádzajúca 6,8 %)
2023: 5,5 % (predchádzajúca 3,5 %)
2024: 2,3 % (predchádzajúca 2,1 %)