Nové údaje, nový rekord: Inflácia v eurozóne po prvý raz stúpla dvojciferne

Za september vzrástla celková inflácia HICP v eurozóne o 82 bázickýh bodov na rekordných 10,0 % (technicky 9,96 %), čo je výrazne nad strednou prognózou 9,7 % a je to piaty mesiac po sebe, kedy výsledok prekročil konsenzus. Pred zverejnením údajov o inflácii každý zo 40 ekonómov oslovených agentúrou Bloomberg predpovedal tento mesiac rekordný výsledok, pričom štyria počítali s úrovňou 10 %.

Boli to päť energie a potraviny, ktoré najviac poháňali infláciu, základná miera, ktorá ich do úvahy neberei, tiež prekonala odhady a dosiahla historické maximum 4,8 %, čo je nad očakávaniami na úrovni 4,70 %. Vytvára sa stým tlak na Európsku centrálnu banku, aby naďalej agresívne zvyšovala úrokové sadzby.

Rozdelenie podľa hlavných výdavkových kategórií ukázalo, že inflácia služieb vzrástla o päť desatín percentuálneho bodu na 4,3 % medziročne a inflácia priemyselných tovarov bez energií vzrástla o 0,5 p. b. na 5,6 % medziročne. Z vedľajších zložiek vzrástla inflácia energií o 2,2 p. b. na 40,8 % medziročne, zatiaľ čo inflácia potravín, alkoholu a tabaku vzrástla o 1,2 p. b. na 11,8 % medziročne. Tlačová správa uvádza výraznejší sezónny pokles cien súvisiacich s cestovaním ako jeden z motorov poklesu inflácie v septembri.



Skutočný výsledok zakrýval značné rozdiely v rámci eurozóny. V Nemecku, najväčšej európskej ekonomike, bol rast cien oveľa väčšší, než sa očakávalo. Koniec letných zliav na verejnú dopravu a pohonné hmoty pomohol zvýšiť rast na 10,9 %, čo je najvyššia celková miera zaznamenaná v priemyselnej skupine siedmich priemyselných ekonomík od vypuknutia energetickej krízy. Výrazné zrýchlenie zaznamenali aj Taliansko, Holandsko a Belgicko. Naopak, rast cien sa neočakávane spomalil vo Francúzsku a oslabil oveľa viac, ako sa očakávalo v Španielsku.

„Ďalší krok musí byť silný, pretože sme stále ďaleko od sadzieb, ktoré zodpovedajú 2 % inflácii,“ povedal v stredu člen Rady guvernérov ECB Martins Kazaks. „Prikláňal by som sa k 75 bázickým bodom." ECB 8. septembra už zvýšila sadzby podobným skokom, zároveň trvá na tom, že inflácia v regióne je oveľa viac poháňaná ponukou ako dopytom a spotrebiteľskými cenmami v USA. Napriek tomu Bloomberg poznamenáva, že politici budú nervózni pri ďalšom rekordnom raste inflácie. Boris Vujcic, guvernér chorvátskej centrálnej banky, ktorý sa pripojí k Rade guvernérov ECB v januári, v rozhovore zverejnenom tento týždeň varoval, že „keď je inflácia vysoká, keď sa blíži k dvojciferným úrovniam, môže sa sama osebe stať chorobou“.

Politici sa pripravujú na ešte náročnejších pár mesiacov, v rekacii na energetickú krízu v Európe. Rast cien sa môže v niektorých krajinách ešte zrýchliť a recesie sú čoraz pravdepodobnejšie. Tvrdia to aj predpovede OECD, ktorá v pondelok zvýšila svoju projekciu inflácie v eurozóne na budúci rok o 1,6 percentuálneho bodu na 6,2 %, čím výrazne prekonala výhľad ECB.



O niekoľko hodín neskôr prezidentka ECB Christine Lagardeová zopakovala, že aj jej predstavitelia vidia nebezpečenstvo vyššieho výsledku. „Riziká ohrozujúce výhľad inflácie sú predovšetkým smerom hore, čo odzrkadľuje najmä možnosť ďalších veľkých prerušení dodávok energie,“ povedala poslancom. „Očakávame ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí, aby sme utlmili dopyt a ochránili sa pred rizikom pretrvávajúceho posunu inflačných očakávaní smerom hore."

Analytici Goldman Sach očakávajú, že jadrová inflácia v eurozóne dosiahne vrchol v decembri na úrovni 5,0 % a celková inflácia bude v januári blízko maxima na úrovni 11,7 %.