Investovať do krajín strednej Európy sa oplatí

Omnoho lepšie spravil ten, kto investoval do strednej Európy. V spomenutom období zarobil na poľských akciách 22,86 %, na maďarských 72,44 % a na českých 177,44 % (údaje sú v nominálnom vyjadrení a v príslušnej mene).

Rast akciových trhov nebol v tomto regióne len bublinou, ale odrážal výkon reálnej ekonomiky. Rast HDP v Česku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensko bol podstatne vyšší ako v ostatných členských štátoch EÚ. Ochota robiť nepopulárne, ale potrebné hospodárske a sociálne reformy, je v tomto regióne podstatne vyššia ako v starých členských štátoch. Zahraniční investori to vedia oceniť, čo sa prejavuje v pokračujúcom príleve zahraničných investícií. Ten je základom ekonomického rastu v regióne. Podstatná časť exportu je totiž generovaná v podnikoch vlastnených zahraničným kapitálom.

Hodnota meny a parita kúpnej sily

Vysoký ekonomický rast podmienený prílevom zahraničných investícií však nebol jediným dôvodom záujmu o investovanie v tomto regióne. V prospech investícií do cenných papierov emitovaných v strednej a vo východnej Európe svedčí aj to, že národné meny týchto krajín sú hlboko podhodnotené a majú tendenciu sa posilňovať. Pre investorov sú tieto meny veľmi zaujímavou alternatívou oproti doláru, ktorý sa v posledných rokoch prepadal čoraz hlbšie. Preto je veľký záujem nielen o akcie z tohto regiónu, ale aj o dlhopisy, hoci sa ich výnosy už nelíšia veľmi od tých dosahovaných v eurozóne. O koľko sú národné meny v strednej a vo východnej Európe podhodnotené a aký je ich rastový potenciál, si môžeme objasniť pomocou prepočtu cez paritu kúpnej sily.

Každý z nás sa stretol faktom, že v napríklad v Bratislave sa za 30 Sk dá toho kúpiť omnoho viac ako v New Yorku za jeden dolár. O koľko viac, to hovorí tzv. parita kúpnej sily (Purchasing Power Parity = PPP). Je to index, ktorý hovorí, o koľko sa cenová hladina v niektorom štáte líši od cenovej hladiny v inom štáte, alebo ináč, ako sa v oboch štátoch líši hodnota tovarov a služieb nakúpených za jeden dolár. Najpresnejšie údaje o PPP prinášajú štatistiky OECD. Naposledy známy údaj (za rok 2004) stanovil "spravodlivú cenu" jedného dolára asi na 17,44 Sk, pričom výmenný kurz za rok 2004 bol v priemere 32,21 Sk za dolár. To, či je nejaká národná mena pod- či nadhodnotená (a o koľko), môžeme veľmi ľahko vypočítať podľa tohto vzorčeka:

(PPP - kurz meny) / kurz x 100

Ak to vztiahneme napríklad na kurz slovenskej koruny, rýchlo si vypočítame, že slovenská koruna bola vtedy podhodnotená oproti USD o (17,44-32,21)/32,21x100 = -45,86 %. Môžeme sa, samozrejme, opýtať, prečo jeden dolár stál v roku 2004 až 32,21 koruny, a nie 17,44, ako by mu patrilo podľa PPP. Prečo nás napríklad Američania nevykúpia, keď je u nás tak lacno?

Dôvodov na to je viac, ale ten základný tkvie v tom, že cenové hladiny v rozličných krajinách sa vyrovnávajú pomocou zahraničného obchodu. Čím je intenzívnejší a čím väčší sortiment tovarov a služieb doň vstupuje, tým lepšie podmienky na vyrovnávanie cien. No nie všetky tovary môžu vstúpiť do výmeny prostredníctvom zahraničného obchodu. Liter lacného slovenského mlieka by sa cestou do New Yorku či Londýna poriadne predražil. Ešte horšie je to so službami ako nájomné a doprava. I keby chcel Woody Allen bývajúci na Manhattane ušetriť za vysoké nájomné či obed v reštaurácii, sotva by to vyriešil presťahovaním sa do Trebišova. Denná dochádzka do zamestnania by ho pravdepodobne vyšla drahšie ako peniaze usporené na nájomnom či jedle. Treba sa zmieriť s tým, že veľa základných služieb patrí medzi tzv. neobchodovateľné položky a ich ceny sa budú vyrovnávať len veľmi pomaly a nikdy nie úplne. Treba podotknúť, ...

Celý článok si môžete prečítať tu »».