V bankovníctve nikdy nie ste ušetrení prekvapení

Na Bratislavu sa díva z ôsmeho poschodia modernej budovy Tatracentra, pozerá sa na ňu z nadhľadu, nie však zvrchu.

Pri poznámke, že má krásny výhľad sa usmeje: ,,Ale pre taký výhľad treba dlho a veľa pracovať." Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky a. s.,

Rainer Franz.

l Čím ste chceli byť ako dieťa?

Narodil som sa v Mariánskych Lázňach, ale detstvo som prežil v južnej časti Álp, v Korutánsku. Chcel som byť to isté, čo chce určite veľa tatrancov, ktorí sú presvedčení, že Tatry, a hory vôbec, sú najkrajší kus sveta. Chcel som byť napríklad horský vodca, lyžiarsky inštruktor, a to všetko som aj robil. Nakoniec však človek predsa len príde vývojom k záveru, že môže a chce robiť aj niečo iné.

l Kedy vás očarilo finančníctvo a prečo?

V čase, keď som bol na postgraduálnom štúdiu v Amerike. To bol celkom iný svet. Netreba zabúdať, že pred tridsiatimi - tridsiatimi piatimi rokmi boli finančné a kapitálové trhy v Európe v porovnaní so Spojenými štátmi úplne iné. Vtedy vládol v Európe oveľa prísnejší režim, také uvoľnenie, ako je už dnes aj v Slovenskej republike, nebolo. Čo sme na Slovensku dokázali za desať rokov, na to iné štáty potrebovali dvadsať rokov i viac. Čiže, keď som v sedemdesiatych rokoch prišiel do krajiny "neobmedzených možností", vzbudila vo mne finančná sféra veľký záujem.

l Dá sa porovnávať náš slovenský bankový svet s americkým, napríklad v New Yorku?

V zásade len veľmi ťažko. Museli by sme vychádzať z úrovne vývoja a v tom má Amerika jasné, objektívne výhody. Musíme rozlišovať, aké ciele má mať a aké služby chce ponúkať finančný sektor a obzvlášť bankovníctvo. Pokiaľ ide napríklad o služby, ktoré potrebuje bežný občan, tak, samozrejme, ruka v ruke s vývojom hospodárstva, aj na Slovensku badať veľmi rýchly vývoj a môžeme povedať, že už sme na dobrej ceste k úrovni takých služieb, aké využívajú americkí občania. Ale pokiaľ ide o kapitálový trh, tak sú tu ešte veľké rezervy. Faktom je, že na slovenský trh sa treba pozerať aj z pohľadu meny - koruna nie je a nikdy nebude taká rozšírená ako dolár alebo euro. Slovenské firmy často vlastnia zahraniční investori a preto je prirodzené, že oni pokrývajú svoje potreby v eurách a vyhľadávajú európske kapitálové trhy. Porovnanie bude preto zatiaľ stále v neprospech Slovenska a vyrovnanie sa dá očakávať až vtedy, keď pristúpime na euro aj na Slovensku. Na druhej strane to nie je len otázka Slovenska. Aj v súčasnosti v Európe vidíme, že finančné centrá ako Londýn, Paríž, Frankfurt sú oveľa významnejšie ako povedzme Rím, nehovoriac už o ďalších menších mestách.

l Akí sú slovenskí bankári?

Spočiatku boli banky nútené prijímať ľudí, ktorí síce mali teoretické vedomosti, ale z objektívnych dôvodov nemali mať odkiaľ skúsenosti. Ani mladá generácia, ktorá vyrástla po revolúcii, nemala skúsenosti s tým, čo je skutočná banka. Nielen zahraniční investori alebo bankári, ale aj medzinárodné vzdelávacie inštitúcie sa v tom čase snažili vzdelávať ľudí v oblasti bankovníctva. Samozrejme, že najmä po privatizácii veľkých bánk nároky na kvalitu ľudí pracujúcich v banke ešte viac vzrástli. V Tatra banke sme presadzovali od úplného začiatku stratégiu výchovy kvalitných bankových odborníkov z vlastných zdrojov. Vzdelávacie aktivity sme zamerali najmä na pokrytie potrieb slovenských klientov.

Našim zamestnancom dávame šancu vzdelávať sa na Slovensku, ale dobrým a ešte lepším umožňujeme získavať vedomosti aj za hranicami Slovenska, a to nielen v našej materskej banke. Veľmi veľa múdrych a odborne kvalitných slovenských občanov dnes odchádza za prácou do zahraničia. My z tohto uhla pohľadu vidíme dve výzvy - vyhľadať najlepších ľudí a vzdelať ich v zahraničí, ale na druhej strane im aj pomôcť v kariére a vytvoriť také po...

Celý článok si môžete prečítať tu »».