Fondy uzavreli so zhodnotením

Z fondov peňažného trhu zhodnotil o 0,12 % v SKK peňažný fond Tatra Asset Management (OFTAMKOR). So zhodnotením skončili fondy Sporo Asset Management (OFSPOPK) i VÚB Asset Management (OFVUBAMKOR). Mierny pokles o 0,04 % v SKK za týždeň zaznamenal fond J&T Asset Mangement (OFJTAMKOR), ktorý má na ročnej báze spomedzi tejto skupiny najvyšší nárast.

Nárast o viac ako 1 % v SKK zaznamenal fond 1. PF Slnko spoločnosti Agroinvest (OFAGROSL). Druhé najvyššie zhodnotenie o 0,59 % v SKK dosiahol Eurofond VÚB AM (OFVUBAMEUR) . Najvyšší pokles v SKK o 1,96 % zaznamenal Dolárový dlhopisový TAM (OFTAMDOL). Nedarilo sa ani Dolárovému fondu VÚB AM (OFVUBAMDOL), ktorý klesol o 1,19 %. Najvyšší pokles o 1,64 % v USD nastal pri fonde Dollarrenta KBC (OFKBCRD), najvyšší pokles v EUR pri fonde Bonds Capital tiež od KBC (OFKBCCF).

Z akciových fondov poklesli iba dva. Najvyšší nárast o vyše 14 % v USD zaznamenal volatilný fond Internet KBC (OFKBCEFI). Zhodnotenie o viac ako 10 % v USD dosiahol ďalší fond tejto spoločnosti Technology (OFKBCEFTEC). Z technologických fondov vydávaných v SR sa najviac darilo Globálnemu technologickému spoločnosti Istro Asset Management (OFIAMGLOB). Poklesli iba fondy Pharma spoločnosti KBC (OFKBCEFP) a Euro akciový spoločnosti J&T AM (OFJTAMEUR).

Rovnaký počet poklesov nastal aj pri zmiešaných fondoch. Najvyšší nárast v EUR dosiahol fond Veri -Tresor (OFVERSGTRE), ktorý vzrástol o 3,78 %. Zhodnotenie o 3,27 % v SKK zaznamenal fond Amslico AIG Funds (OFAMSZR). Pokles zaznamenali fondy Korunový akciovo dlhopisový TAM (OFTAMKAD) a Programinvest J&T AM. Zo strešných fondov poklesol iba Konzervatívny ČSOB (OFKBCMCSOBK). Nárast o viac ako 5 % v EUR dosiahol fond spoločnosti Veritas (OFVERSGSEL).

V minulom týždni sa predali podiely fondov za takmer 250 mil. Sk, pričom redemácie predstavovali 140 mil. Sk. Najväčší podiel na celkovom predaji majú zmiešané fondy (63 mil. Sk), peňažné (54 mil. Sk) a dlhopisové (49 mil. Sk). Celkovo je v otvorených podielových fondoch uložených 7,9 mld. Sk.

Súčasná situácia a dianie okolo nelicencovaných subjektov si vyžaduje iný postup, ako je to v prípade štandardného trhu EÚ. „Odstránením niektorých nedostatkov v legislatíve týkajúcej sa licencovaných subjektov by mohol štát dosiahnuť lepšiu informovanosť verejnosti o produktoch kolektívneho investovania. Zmenšil by sa tak priestor pre tzv. nelicencované subjekty,“ uviedol Michal Šubín, generálny riaditeľ spoločnosti SFM Slovakia, ktorá na slovenskom trhu marketingovo koordinuje otvorené podielové fondy WIOF.

Jedným z nedostatkov je zaťaženie provízií za uzavretie zmluvy daňou z pridanej hodnoty vo výške 23 %. Prevažná časť predaja otvorených podielových fondov sa uskutočňuje prostredníctvom finančných poradcov. Klienti nemajú dostatočný prehľad o širokej ponuke finančných produktov. Hlavná časť osvetovej práce je preto na finančnom poradcovi. Klient, ak nie je oboznámený s produktmi kolektívneho investovania, hľadá vlastné riešenie, ktorým môže byť aj investícia do nelicencovaných subjektov. Uplatnenie DPH na províziu vyplýva zo smernice Európskej únie. „Jej dočasné zrušenie v prípade otvorených podielových fondov by zvýšilo motiváciu finančných poradcov, a tým osvetu verejnosti,“ uviedol ďalej M. Šubín. Dosah na štátny rozpočet by bol pritom minimálny. DPH je možné opätovne zaviesť po našom vstupe do EÚ.

Asociácia správcovských spoločností už podala niekoľko návrhov na zmenu v legislatíve. Jeden z návrhov sa týka aj zákona o dani z pridanej hodnoty. ASS navrhovanú zmenu odôvodňuje diskrimináciou podnikov pri investovaní do cenných papierov. Navrhované zmeny sa týkajú aj zákona o daniach z príjmov, v ktorom by výška nezdaňovaného výnosu mala byť závislá od priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. V súčasnosti je limit fixná suma vo výške 50 tis. Sk. Uplatnenie tejto daňovej výhody je podmienené držbou aktív v jednom fonde po dobu troch rokov, čo ASS plánuje znížiť na jeden rok. ASS neočakáva, po odsúhlasení jej návrhov, výrazné dosahy na štátny rozpočet aj vzhľadom na to, že príjmy štátu z kapitálového trhu od fyzických osôb sa blížia k nule. Práve zmeny v legislatíve budú motivačným faktorom na rozprúdenie finančných tokov, ako aj na investovanie občanov na kapitálovom trhu.