RETRO: Financovanie Gabčíkova malo veľa nedostatkov

Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.

Problémy pri financovaní Vodného diela Gabčíkovo zostávali vždy v úzadí jeho politického významu. Politici samostatného Slovenska radi zdôrazňovali dostavbu diela ako prvok národnej hrdosti. Nesystémový prístup k jeho financovaniu poznačil verejné financie až do dnešných čias.

V polovici decembra 1995 vtedajší riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Július Binder a zástupca banky J. P. Morgan podpísali dohodu o pôžičke pre štátny podnik vo výške 200 miliónov USD. Išlo o syndikovaný úver od dvanástich stredoeurópskych a japonských bánk. Vtedy Binder povedal, že úver sa splatí za desať rokov z produkcie elektriny z vodného diela. Gabčíkovo elektrinu produkovalo od októbra 1992, ale bolo treba na ňom dokončiť mnohé práce.

Mečiarovej vláde však nešlo iba o dokončenie Gabčíkova v nevyhnutnom rozsahu, ale o štátne investovanie do ďalších vodohospodárskych projektov do Vodného diela Žilina a Vodárenskej nádrže Tichý Potok na východe Slovenska. V júni 1995 preto vydala prísľub štátnej záruky na 500 miliónov USD pre Vodohospodársku výstavbu. O mesiac neskôr vydala štátnu záruku na 200 miliónov USD a deklarovala, že na Gabčíkovo sa použije 135 miliónov korún a zvyšok na Vodné dielo Žilina, ktoré sa na ďalší rok začalo stavať. V tom čase sa americký dolár kupoval za 29,6 koruny a zúčtovacia jednotka ECU - predchodca eura - za 37,9 koruny. Prišli aj horšie časy, keď kurz koruny klesol, čo nakoniec negatívne ovplyvnilo štátne financie lebo stúpli náklady na splátky týchto úverov.

Desať rokov nestačilo

V septembri 1996 vláda schválila Vodohospodárskej výstavbe ďalšiu pôžičku od J. P. Morgan so štátnou ...

Celý článok si môžete prečítať tu »».