ECB sa pripravuje na oslavu 10. výročia svojho vzniku

Frankfurt nad Mohanom 26. mája (TASR) -

2. máj 1998

- Rada Európskej únie v zložení hláv štátov alebo vlád v Bruseli prijíma rozhodnutie, že 11 členských štátov EÚ splnilo konvergenčné kritériá a 1. januára 1999 zavedie euro.

Sú to nasledujúce krajiny: Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko.

Rozhodnutie Rady je prijaté na základe konvergenčných správ vypracovaných Európskou komisiou a Európskym menovým inštitútom - predchodcom ECB.

13. mája 1998

- Rada Európskej únie v zložení hláv štátov alebo vlád schvaľuje vymenovanie prezidenta, viceprezident a ďalších štyroch členov Výkonnej rady ECB. Prezidentom sa stáva Willem F. Duisenberg, viceprezidentom Christian Noyer.

1. júna 1998

- ECB si zriaďuje svoje sídlo vo Frankfurte a preberá od Európskeho menového inštitútu (EMI) konečné prípravy na začatie tretej etapy Hospodárskej a menovej únie (HMÚ).

2. júna 1998

- Deň po založení Európskej centrálnej banky (ECB) sa Výkonná rada ECB ujíma svojej funkcie a prvýkrát zasadá.

9. júna 1998

- Koná sa prvé zasadnutie Rady guvernérov a Generálnej rady ECB po jej založení 1. júna 1998.

8. júla 1998

- Rada guvernérov prvýkrát hodnotí súčasný hospodársky vývoj v eurozóne. Zisťuje, že prevláda všeobecný obraz "pokračujúceho hospodárskeho rozvoja s všeobecne nízkou infláciou".

1. septembra 1998

- Členské štáty eurozóny, ECB, Dánsko a Grécko sa dohodli na podmienkach účasti Dánska a Grécka v mechanizme výmenných kurzov ERM II od 1. januára 1999.

Účelom ERM II je zabezpečiť stabilný kurz eura a národných mien členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny.

V decembri 1998 sú stanovené centrálne parity dánskej koruny a gréckej drachmy voči euru na úrovni 7,46038 DKK za euro resp. 353,10 GRD za euro.

13. októbra 1998

- Rada guvernérov vymedzuje hlavné črty svojej stratégie menovej politiky na základe kvantitatívnej definície cenovej stability:

- dôležitá úloha v oblasti peňažnej zásoby;

- celkové hodnotenie výhľadu budúceho cenového vývoja.

Cenová stabilita je definovaná ako medziročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) eurozóny nižší ako 2 %.

1. decembra 1998

- Rada guvernérov stanovuje referenčnú hodnotu pre rast peňažnej zásoby (M3) na úrovni 4,5 % a považuje vyhliadky cenového vývoja za "celkovo priaznivé, pretože tempo rastu harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) dosahovalo v októbri úroveň 1,0 % a predpokladá sa, že sa i v najbližšej budúcnosti udrží pod úrovňou 2,0 %".

3. decembra 1998

- Všetky národné centrálne banky, ktoré sa pripravujú na zavedenie eura ako jednotnej meny od začiatku tretej etapy Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) 1. januára 1999, spoločným rozhodnutím znižujú svoje kľúčové úrokové sadzby.

22. decembra 1998

- Rada guvernérov prijíma prvé rozhodnutia o výške úrokových sadzieb. Kľúčové úrokové sadzby ECB sú stanovené na úrovni: 3 % (pevná sadzba pre prvý hlavný refinančný obchod 4. januára 1999); 4,50 % (jednodňové refinančné obchody); 2 % (jednodňové sterilizačné obchody). Prechodné sadzby do 21. januára 1999 sú stanovené na úrovni 3,25 % pre jednodňové refinančné obchody a 2,75 % pre jednodňové sterilizačné obchody.

31. decembra 1998

- Rada Európskej únie prijíma tieto neodvolateľné výmenné kurzy eura voči národným menám zúčastnených štátov: Jednotky za 1€: rakúsky šiling 13,7603; belgický frank 40,3399; nemecká marka 1,95583; holandský gulden 2,20371; fínska marka 5,94573; francúzsky frank 6,55957; írska libra 0,787564; talianska líra 1936,27; luxemburský frank 40,3399; portugalské escudo 200,482; španielska peseta 166,386.

Informovala o tom Európska centrálna banka na svojej internetovej stránke.