Za najväčšou krízou je "kasínový kapitalizmus"

Bratislava 6. októbra (TASR) - Slová pažravosť a kasínový kapitalizmus sa skloňujú čoraz častejšie v týchto dňoch, keď Spojené štáty zápasia o záchranu svojich a s nimi aj zahraničných finančných trhov. Čo sa málokedy v minulosti stávalo, prakticky celý svet ukazuje prstom na Spojené štáty ako na hlavného vinníka, kvôli ktorému teraz prežíva najhoršiu finančnú krízu za posledné desaťročia.

Najostrejší sú podľa agentúry Associated Press predstavitelia Strednej a Južnej Ameriky, ktorým USA roky "radili", ako majú reformovať svoj ekonomický a finančný systém. "Celých 30 rokov nás upozorňovali, čo máme robiť," povedal brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva. "Sami však to, čo mali, nerobili."

"Manažéri obrích firiem vo svojej pažravosti riskovali až príliš," nebol o nič miernejší Oscar Arias, prezident Kostariky, ktorej ekonomika je mimoriadne závislá od sily hospodárstva USA.

Dokonca aj veľký spojenec Washingtonu kolumbijský prezident Alvaro Uribe sa ostro vyjadril na adresu Spojených štátov, keď skritizoval ich podporu "bezuzdným" finančným špekuláciám. "Celý svet doteraz financoval Spojené štáty a ja verím, že tie budú teraz splácať svoj dlh svetu rovnakým dielom," dodal Uribe.

Tieto štáty nemajú problém s tvrdou kritikou aj preto, že neschopnosť USA zaviesť poriadok do finančného systému a postaviť ho na nohy je v ich očiach zradou, keďže pred rokmi ustúpili tlaku Washingtonu a uskutočnili pre obyvateľstvo často bolestivé ekonomické reformy. Ich súčasťou bolo nadviazanie národných mien na dolár a liberalizácia trhov, ktoré sú dnes previazané s trhom USA. Ten ich však s krízou sťahuje nadol.

Najviac v ohrození sú krajiny, ktorých ekonomika je založená na produkcii nerastných surovín, pretože priemyselne vyspelé štáty začínajú obmedzovať dopyt prakticky vo všetkých oblastiach, od ropy cez oceľ až po agrokomodity. V prípade farmárov však netrpia len tí z rozvojových krajín, ale aj farmári z bohatších štátov vrátane USA. Podľa agentúry Reuters sa znížili úvery na nákup osív a pesticídov prakticky všetkým agrofirmám a kríza sa postupne šíri aj na spracovateľské podniky.

Pre európskych lídrov je kritika voči Washingtonu zložitejšia, keďže na tomto systéme sa práve tak podieľali aj niektorí ich finančníci. Londýn bol napríklad domovom jednej z divízií takmer skrachovanej obrej poisťovne AIG a aj niektoré európske banky sa nechali zlákať vidinou rýchlych ziskov z investícií do aktív spojených s rizikovými úvermi.

Napriek tomu aj niektorí európski politici už zostrili tón, najmä po tom, čo Snemovňa reprezentantov 29. septembra zamietla pôvodný návrh záchranného balíčka za 700 miliárd USD (15,27 bilióna Sk), ktorý mal pomôcť americkému finančnému trhu. V prípade ďalších problémov USA, ak by náhodou ekonomika upadla do recesie, sa s nimi vďaka globalizácii povezie aj Európa, Ázia či Austrália.

"Táto kríza zvýrazňuje excesy 'kasínového kapitalizmu'," povedal nemecký europoslanec Martin Schulz. Ako dodal, zároveň to potvrdzuje zrútenie "kapitalizmu vychádzajúceho zo zákona džungle, ktorý už neinvestuje do firiem či do tvorby pracovných miest, ale iba z peňazí vyrába ďalšie peniaze, a to úplne nekontrolovateľným spôsobom".

Aj keď kríza dopadá i na ázijské trhy, pre Čínu predstavuje na druhej strane nemalý prínos. Najľudnatejšia krajina sveta, ktorá v posledných rokoch napreduje míľovými krokmi, sa vďaka kríze dostáva do pozície jedného z najväčších záchrancov amerických bánk. Na jej štátny investičný fond China Investment Corp. sa už obrátilo niekoľko amerických inštitúcií a podľa mnohých pozorovateľov bude mať práve Peking vďaka vysokým investíciám do amerických bánk v budúcnosti na svetových finančných trhoch nemalé slovo. Postupnú "výmenu stráží" znázornil tento týždeň jeden z alžírskych bulvárnych denníkov, keď priniesol karikatúru "strýčka Sama" modliaceho sa a prosiaceho "zachráň nás" pred obrazom Mao Ce-tunga.