Zlato stále v trende

Spoločný zásah centrálnych bánk včera výraznejšie vychýlil trh s komoditami, trvalo to však len krátko a následne sa trh vrátil na pôvodné úrovne pred zverejnením koordinovanej akcie bánk. Trh si rýchlo uvedomil, že aj takéto zásadné opatrenie sa môže minúť účinku.

Centrálne banky sa včera odhodlali k spoločnému kroku, po ktorom trh volal už niekoľko dní. Viaceré centrálne banky na čele s FEDom a Európskou centrálnou bankou znížili svoje úrokové sadzby o 50 bázických bodov, úroková sadzba FEDu sa tak dostala na úroveň 1,50 %, sadzba ECB na 3,75 %. Zámerom bánk bolo pomôcť ekonomike lacnejšími peniazmi, no málo likvidný bankový sektor toto povzbudenie obišiel. Zadlžené banky majú problémy s dostatkom likvidity a ochota vzájomne si požičiavať je stále na veľmi nízkej úrovni. Povzbudenie centrálnych bánk, aby sa domácnostiam a podnikateľskému sektoru dostalo viac úverov tak prakticky vyznelo naprázdno. A trhy si to uvedomili.

Prudkosť prvotnej reakcie komodít tak má na svedomí pravdepodobne moment prekvapenia, keď táto správa prišla na trh bez predošlého varovania. Následne sa však obe komodity vrátili k predošlého smeru. Zlato (GCZ8) naďalej ťažilo zo svojej funkcie bezpečného prístavu, ktorú zvýraznili predošlé správy o záchranných opatreniach britskej vlády voči domácemu finančnému sektoru.

Celkový sentiment však nezostal voči akcii centrálnych bánk úplne bez povšimnutia a trhy predsa len zareagovali na tento upokojujúci impulz. Napríklad 10 ročné štátne dlhopisy (považované tiež za bezpečný prístav), za včerajšok stratili takmer 2 % a dnes v tomto trende pokračujú. Zlatu toto upokojenie prinieslo zníženie atraktivity ako „bezpečného prístavu“ a na vývoji sa to prejavilo znížením predošlého býčieho odhodlania. Šanca na prielom zakliatej hranice 920 USD/uncu, ktorú kov láme už štvrtý týždeň tak naďalej zostáva nevyužitá.

Bezprostredná reakcia ropy (CLZ8) na včerajšiu správu centrálnych bánk bola býčia, s nárastom o takmer 3,5 dolára, no veľmi rýchlo sa obchodníci vrátili k obavám o budúci dopyt. Tieto obavy tento týždeň zvýraznila EIA –sekcia US ministerstva energetiky, ktorá zrevidovala svoje odhady amerického i svetového dopytu a to pre tento aj nasledujúci rok. Dopyt však silno prepadáva už teraz. Podľa ministerstva klesla spotreba palív v USA na najnižšiu úroveň od roku 1999, keď len za predošlý týždeň klesla spotreba benzínu v USA najviac za ostatné tri roky. Ďalším nepekným škrtom do scenáru ropných býkov boli výsledky US ropných zásob, ktoré sa ukázali s podstatne vyšším stavom, než sa očakávalo. Dôsledkom naštartovania produkcie v Mexickom zálive po prehrmení hurikánov Gustav a Ike, prudko vzrástli zásoby ropy i Benzínu a rafinérie zaznamenali najväčšie využitie kapacít od roku 1989.

Tieto olovené závažia nedokázalo odľahčiť ani opakované zdôraznenie odhodlania OPECu, ktorý je pripravený intervenovať proti ďalšiemu prudkému znižovaniu ceny ropy. Podľa najnovších správ sa dokonca členovia tohto združenia dohodli na predčasnom stretnutí s termínom 18. novembra. Tu by sa malo rokovať o dôsledkoch finančnej krízy na ropný trh, dá sa však predpokladať, že sa otvorí otázka aj prípadného znižovania ropných dodávok na svetové trhy. Pôvodne sa o tejto otázke malo rokovať až na plánovanom mítingu 17. decembra.

Ropa si včera v konečnom sumári zaknihovala mierny 1 % zisk, čomu môže vďačiť najmä vplyvu lacnejšieho dolára. (Rovnaký vplyv odlivu zo štátnych dlhopisov, ako sme popisovali v súvislosti so zlatom.)

Dnešné obchodovanie je vzhľadom na absenciu závažnejších správ z finančného trhu (zatiaľ) pomerne pokojné a vyznieva mierne v prospech komodít. Kým sa situácia nezmení, obchodovanie bude mať v rukách i naďalej vplyv poklesu záujmu o štátne cenné papiere, respektíve pokles hodnoty USD. Z makroekonomických výsledkov sa dnes dočkáme predovšetkým nových a pokračujúcich žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA. Očakávajú sa o čosi lepšie výsledky, než v uplynulom týždni, ak sa však predpoklady nepotvrdia, horší výsledok by bol pre ropu a jej dopytové fundamenty negatívnou správou. Ak pracovný trh nevykáže extrémnejšie čísla, tento faktor dnes nemusí zohrať významnejšiu úlohu. Dnešné obchodné pásmo ropy môže zotrvať úrovňami 84,80 -85,00 až 90 USD/barel.

Dnes sa o jeho cenu bijú dve jeho funkcie. Po včerajšom znižovaní sadzieb centrálnymi bankami ho nadol tlačí oslabenie funkcie úniku z akcií do drahých kovov, naopak v prospech kovu hrá lacnejší dolár –vplýva na zlato ako dolárovú investičnú alternatívu. V tejto súvislosti by sa dnes cena mohla udržať v pásme 880 až 910 USD/uncu. V prípade, že i dnešný trh prekvapia nové negatívne správy z finančného sektora, opäť sa kov môže pokúsiť o prielom 920 USD/uncu. Musela by to však byť skutočne výrazne negatívna správa, ktorá by dokázala prevážiť včerajšie opatrenie centrálnych bánk.

Keď sa však pozrieme na trhy s dlhšou perspektívou, než je dnešný deň, zlato sa s technickou bariérou 920 môže ešte nejaký čas trápiť. Okrem včerajšieho opatrenia centrálnych bánk totiž netreba zabudnúť na to, že tento zásah nie je jediným krokom v prospech stabilizácie finančného sektor a treba ho vnímať v kontexte nalievania likvidity do bankového sektora a odľahčenia finančných inštitúcií od „toxických“ aktív. Popri tom sa stále viac vlád prikláňa k navršovaniu garancie bankových depozitov – čím sa predišlo krachu bánk dôsledkom panického výberu vkladov klientmi. Zajtra sa navyše stretnú ministri financií krajín G7, od čoho viacerí očakávajú ďalšie ústretové kroky.

Nech by však G7 prišla s akýmkoľvek návrhom na stabilizáciu finančného sektora, pokiaľ sa trh nevyčistí a hypotekárna bublina úplne nespľasne, bude to len ďalšia kozmetická úprava na fasáde finančnej krízy. Podľa niektorých ekonómov môže kríza trvať ešte dlho a môžeme sa dočkať ešte viacerých kolapsov finančných inštitúcií. Dominique Strauss –Kahn, šéf Medzinárodného menového fondu (IMF) včera povedal, že súčasná globálna kríza môže byť tým najhorším, čo postihlo finančný sektor od roku 1930.

Podľa IMF by v tomto roku mohla svetová ekonomika rásť tempom 3,9 %, čím znížila svoj predošlý odhad 4,1 %, no v nasledujúci rok by rast mohol dosiahnuť len 3 % (z pôvodných 3,9 %). 3 % rast globálnej ekonomiky bol zaznamenaný naposledy v roku 2002 a IMF túto hranicu brala ako prah globálnej recesie.

Ako sa zdá, zlato zrejme ešte nepovedalo svoje posledné slovo a súčasné čičíkanie finančných trhov vládami a centrálnymi bankami bude pravdepodobne len prechodným „vyčkávacím“ obdobím. Zo strednodobého až dlhodobého pohľadu vidíme úroveň 950 USD/uncu pre zlato ako stále reálnu.

Upozornenie: CI KOMODITY, a.s. (ďalej len spoločnosť) nepreberá zodpovednosť za chyby a nepresnosti v tomto materiáli. Rovnako spoločnosť nenesie zodpovednosť za žiadnu stratu pochádzajúcu z investícií založenej na akejkoľvek informácii publikovanej spoločnosťou. Informačné materiály uverejnené spoločnosťou neposkytujú priame odporúčania k vykonaniu obchodu s finančnými nástrojmi. Takéto obchodovanie je špekulatívne a môže viesť k vysokým finančným stratám. Obsah tohto materiálu sa nesmie považovať za priamy alebo skrytý sľub, garanciu alebo tvrdenie spoločnosti, že klienti budú profitovať z informácií tu uverejnených, alebo že s tým spojené straty môžu alebo budú limitované. © CI KOMODITY a.s.