Blíži sa armagedon? pripravme sa ...

Pravdepodobne už nenájdete nikoho, ktorý by tvrdil, že neexistuje globálna finančná kríza. Dokonca už aj politickí predstavitelia pripustili existenciu krízy, avšak stále nám prezentujú svoje plány toho, ako práve oni svojimi krokmi dokážu krízu rýchlo zastaviť a zvrátiť. Vo veľa prípadoch majú tieto plány groteskný charakter a práve preto by sa mal investor (a nielen on) pripraviť na všetky možné scenáre. Práve v tom spočíva rozdiel medzi dobrým a zlým investorom, že dobrý investor počíta s každou alternatívou, ktorá môže nastať a má pripravený plán, ako sa v danej situácií zachová. A pravé preto si skúsme predstaviť scenár radikálne opačný od toho politického, jeden z tých najhorších možných... Armagedon prichádza...

Vyvarujeme sa však najhoršiemu scenáru, a to vojne, kde skoro každý plán prestáva mať zmysel. Práve vojna bola vyvrcholením Veľkej hospodárskej krízy a budeme veriť, že ľudstvo sa v tomto smere výrazne poučilo, aj keď demagógia určitých politických špičiek naďalej pretrváva. Predstavme si preto druhý najhorší možný scenár – súčasná kríza dosiahne porovnateľné rozmery s Veľkou hospodárskou depresiou 1929-1933. Čoskoro si ukážeme, že toto porovnanie má veľa reálnych základov.

Súčasná situácia. Za posledných 20 rokov zažilo ľudstvo ohromný hospodársky rast. Ten bol spôsobený hlavne globalizáciou a následným zvýšením efektivity práce. Avšak efektivita práce ani zďaleka nedokáže vysvetliť taký bezprecedentný rast akcií aký napríklad dosiahol Dow Jones Index (index najvýznamnejších amerických konglomerátov), ktorý medzi rokmi 1987-2007 zaznamenal okolo 600% nárast. Slušná bublina. Ako vznikla a kto ju spôsobil?

Práve od toho pamätného roku začala americká vláda pumpovať do ekonomiky obrovské množstvo peňazí, aby sa ekonomika vysporiadala s hospodárskou krízou 1987. K tomu sa pridávajú ostatné vlády a centrálne banky, úrokové sadzby sa roky držia na nízkych úrovniach a peňažná zásoba rastie do neba. Bežne takýto rast peňažnej masy vyvoláva infláciu, avšak pri globalizácií svetového obchodu a kapitálu sa prudko zvyšuje efektivita práce. Tá vytvára pocit, že hospodársky rast bude pokračovať do nekonečna. Celý tento rast je financovaný na úver, už to nie sú iba vlády, ktorých dlhy sa zvyšujú blízko k ročným HDP svojich krajín. K nim sa pridávajú domácnosti, keď napríklad domácnosti krajín OECD za 15 rokov zvýšili svoj dlh z 29% na 90% HDP. Nezaostávajú ani korporácie, ktoré zvyšujú svoj dlh dvojnásobne, až na 80% HDP. Každý dlží každému, vzájomné dlhy sa kumulujú do niekoľkoročných svetových HDP... sme zadlžení až po uši. Takéto dlhy sa nemusí podariť splatiť ani našim deťom.&nbs p; Na túto situáciu prirodzene reagovali najviac finančné inštitúcie, ktorých aktíva sa s rastom peňažnej masy a úverových produktov neuveriteľne nafukovali. Za 20 rokov sa objem finančných transakcií zväčšil 100-násobne, a čo je dôležitejšie, na finančnom trhu vznikli nové gigantické produkty (swapy, opcie...), ktorých objem často prevyšoval svetové HDP! Všetky tie produkty môžeme označiť ako kvazi-peniaze, ktoré ohromne roztočili špirálu bezbrehého investovania. Otázka, kedy bublina praskne visela už dlhšie vo vzduchu.

Aká hlboká bude kríza. Všetky posledné hospodárske krízy prebehli relatívne bezbolestne a za pár mesiacov po nich nebolo ani zmienky. Liek na ich odstránenie bol jednoduchý – naliatie lacných peňazí do ekonomiky, čo vzpružilo dopyt a ekonomika sa opäť naštartovala. Avšak po 20 rokoch takejto liečby, kedy sa týmto spôsobom prekonali 3 krízy, sa zrazu dostávame do bodu, kedy je každá takáto ďalšia liečba kontraproduktívna. Krízu spôsobili vlády a centrálne banky svojou bezodnou monetárnou politikou a teraz ju chcú liečiť ďalším nalievaním peňazí do obehu?

Pozrime sa na USA ako krajinu pôvodcu súčasnej krízy. Počas najväčších kríz v histórií z rokov 1929-33 a 1973-74 mali USA oproti súčasnej situácií obrovskú výhodu. Amerika v tých časoch bola veriteľská krajina (požičiavala peniaze), bola energeticky nezávislá, priemyselne založená a obyvatelia mali vysokú mieru vlastných úspor. V súčasnosti je však USA najväčším svetovým dlžníkom, dováža až 70% svojej energetickej spotreby, ekonomika je založená na spotrebe obyvateľstva, ktoré sa topí v dlhoch a krajina má negatívnu mieru úspor. Pri takomto stave ekonomiky bude mať USA obrovský problém sa zo súčasnej krízy dostať. Jej jediná nádej je, že svet aj naďalej bude akceptovať znehodnocujúci sa dolár a FED tak bude môcť tlačiť tak veľa hotovosti, koľko bude potrebovať.

Deflácia. Píšeme o znehodnocujúcom sa dolári, ale posledné mesiace zelená bankovka posilňuje. V čom je problém? Znehodnocujúci dolár je vízia budúcich rokov, kedy investorom dôjde trpezlivosť s americkou eko nomikou a praskne ďalšia bublina. Súčasné posilňovanie dolára súvisí s defláciou. Deflácia odzrkadľuje stav klesajúcich cien v ekonomike. Je to po hyperinflácií ďalšia obrovská nočná mora ekonómov; napríklad Japonsko s ňou neúspešne bojuje už vyše 10 rokov.

To, čo na trhu momentálne prebieha môžeme nazvať ako masívne „odpákovávanie“ alebo kreditná kontrakcia. Obrovská masa finančných derivátov a ostatných aktív mizne z trhu na každodennej báze. Trh, ktorý má niekoľko desiatok biliónov dolárov sa stráca a všetci tak nenávratne prichádzajú o svoje aktíva. Vlády môžu napumpovať do ekonomiky pár biliónov dolárov, avšak z trhu mizne niekoľkonásobne viac aktív. Za posledných 8 rokov sa trh len kreditných swapov znásobil 50-krát (niekoľko desiatok biliónov dolárov); nemuselo by nás vôbec prekvapiť, keby sa tento trh úplne vyparil.

Finančné inštitúcie narážajú na výber peňazí svojich klientov zo všetkých investícií a zúfalo sa preto snažia získať hotovosť . Predávajú, čo sa dá, aby dostali hotovosť, najčastejšie doláre. Preto sa na trhu vypredávajú dokonca aj také inštrumenty ako zlato, najviac však trpia krajiny novovznikajúcich trhov. Peniaze vo forme kreditov a finančných nástrojov miznú, ostávajú len ako hotovosť a finančný systém aj naďalej kolabuje. Pri obrovskej strate peňazí nás čakajú klesajúce ceny a dlhodobá ekonomická recesia.

Ďalší na rade. V našom čiernom scenári nemusíme skončiť iba pri hospodárskej kríze, ale na radu môžu prísť celé štáty a superštáty. Vôbec by nemuselo byť prekvapením vyhlásenie bankrotu takých podstatných krajín ako je Južná Kórea alebo Rusko. Všetky peniaze a všetky pohľadávky budú stratené.. beda tým, ktorí investovali do týchto krajín. Žiadna krajina však nie je uchránená, obrovský problém môže doľahnúť aj na Čínu alebo krajiny východnej Európy. Bankroty štátov môžu spôsobiť silné nacionalistické až extrémistické tendencie, čo môže vyvolať zastavenie medzinárodných tokov financií a kapitálu, alebo znárodňovanie, čo len výrazne predĺži danú krízu. Tá by sa pokojne mohla označiť ako super depresia a dosiahnuť, podobne ako kríza z roku 1929, 90%-ný prepad akcií a 25% nezamestnanosť.

Ako ďalej? To, čo sa pred nami črtá môže prerásť do 100-ročnej hospodárskej krízy. Počas takého obdobia budeme musieť veľmi výrazne rozmýšľať o svojich investíciách, keďže riziko bude pred nami stáť na každom kroku. Najdôležitejšia bude ochrana vlastného kapitálu, avšak práve v takýchto chvíľach sa pred nami objavia investičné príležitosti bezprecedentné charakteru. Pripraveným praje šťastie a preto buďme pripravení a sledujme, čo sa okolo nás deje. Nikdy nevieme, či už budúci rok hodnota zlata nevzrastie o vyše 300% a neprekoná hodnotu 2500 USD...