Týždeň na trhoch: V znamení štátnej pomoci automobilovým výrobcom

O napätie na trhoch počas týždňa sa staral schvaľovací proces pre ďalšie americké vládne výdavky, tento krát v podobe štátnej pomoci pre domácich automobilových výrobcov. Tí sa vplyvom prepadávajúceho predaja a nižšej efektívnosti dostávajú do existenčných problémov, keď im dochádza hotovosť na splácanie záväzkov. Návrh počítal so štátnou pomocou vo výške 14 mld. dolárov, výmenou za majetkovú účasť a podmienku reštrukturalizácie podnikov. V stredu bol tento návrh, predložený zástupcami demokratov a Bieleho domu, schválený snemovňou reprezentantov, na ďalší deň však neprešiel kongresom.

Budúci americký prezident Barack Obama ohlásil ďalší balíček, ktorý sa začne realizovať po jeho nástupe do prezidentského úradu. Jedná sa o podporu projektov na rozvoj infraštruktúry, ktoré by mali ponúknuť prácu časti Američanom, ktorí v dôsledku finančnej krízy a recesie prišli, resp. prídu o prácu. Len v novembri prišlo o prácu vyše pol milióna ľudí a rastúca nezamestnanosť sa odráža na spotrebe obyvateľstva, ktorá je hlavným motorom rastu americkej ekonomiky. Cieľom balíčka je zmiernenie dopadov krízy na Nezamestnanosť a spotrebu. Konečný účet pre daňových poplatníkov ešte nie je stanovený, hovorí sa však o 500 mld. dolárov.

Japonsko potvrdilo recesiu

Budúce infraštruktúrne výdavky a očakávania vyššej stability v automobilovom priemysle mali za následok pozitívnu náladu až do štvrtkového hlasovania, po ktorom sa situácia otočila. Podobne ako v predošlých týždňoch tieto stimuly zatienili makroekonomické dáta, z ktorých opäť väčšina dopadla za očakávaním. Prvá revízia rastu japonského HDP ukázala pokles ekonomiky o 0,5%, čo je ďaleko horší výsledok ako prvý oficiálny odhad na úrovni – 0,2 %. Najviac utrpeli investície súkromného sektora, ktoré sa oproti predošlému kvartálu prepadli o 2 %, keď investičná aktivita upadla z dôvodu očakávanej recesie ako aj kvôli sťaženej dostupnosti financovania investičných projektov. Výrazne utrpeli aj exporty japonských podnikov, keď exportérom okrem celosvetového poklesu dopytu neprialo ani prudké posilňovanie jenu. Jen spevnel na páre s dolárom od svojich júlových maxím o štvrtinu a znižuje tak konkurencieschopnosť japonských exportov v zahraničí, keďže zvyšuje ich cenu.

Nepriaznivé správy pre nemeckú ekonomiku priniesol aj inštitút IFO, ktorý vo svojej správe predpokladá prepad najväčšej európskej ekonomiky v roku 2009 o 2,2 %. Nemecko, ktoré je aj najväčším svetovým exportérom tak výrazne utrpí v dôsledku prepadávajúceho sa zahraničného dopytu. Negatívne ukazovatele však prichádzajú aj z ostatných krajín a centrálne banky po celom svete pristupujú k ďalšiemu znižovaniu úrokových sadzieb. Už štvrtýkrát od októbra znížila sadzby švajčiarska centrálna banka, tento krát o 0,5 percentuálnych bodov na 0,5 %, a vracia sa tak k politike extrémne nízkych sadzieb spred niekoľkých rokov. Na historicky najnižšiu úroveň 3 % klesli sadzby aj v Južnej Kórei a taiwanská národná banka znížila sadzby na 2 %.

Väčšina akcií so ziskom

Úvod týždňa sa vplyvom Obamovho balíčka ako aj v očakávaní štátnej pomoci pre automobilových výrobcov niesol v pozitívnom duchu, naopak po jej neschválení sa akcie prepadli do červených čísel. Darilo sa najmä automobilovým výrobcom a ťažobným spoločnostiam, keď najmä investície do infraštruktúry, ale aj prípadná stabilizácia automobilového priemyslu, zvyšujú ich vyhliadky na zisky, keďže práve tieto dva sektory sú najväčšími odberateľmi kovov. Po neschválení štátnej pomoci sa situácia otočila a akcie začali opäť klesať. V priebehu týždňa získal japonský index Nikkei 2,8 %, v Európe získali do piatku 13:30 nemecký DAX 4,1 % a britský FTSE 6,7 %. Naopak po prvých štyroch dňoch týždňa mierne strácali americké indexy DJIA a S&P500, 0,8 %, resp. 0,3 %.

Jen a euro na maximách

Zlé vyhliadky vývoja svetovej ekonomiky opäť posunuli jen k vyšším úrovniam, počas týždňa na páre s dolárom dokonca jen prekonal hranicu 90 USD/JPY, silnejší bol jen naposledy pred trinástimi rokmi. Do piatku 13:30 získal na páre s dolárom 2,4 % a obchodoval sa na úrovni 90,42 USD/JPY. Darilo sa aj euru, keďže eurozóna je na tom oproti najväčším svetovým ekonomikám o niečo lepšie, zatiaľ ju netrápi prudký nárast nezamestnanosti ani katastrofálna situácia na trhu s bývaním. Európska centrálna banka je navyše opatrnejšia pri znižovaní sadzieb, čo má za následok vyššie úročenie eura a tým pádom aj jeho vyššiu atraktivitu. Na páre s librou sa v priebehu týždňa vyšplhalo euro na 13-ročné maximá, v piatok o 13:30 sa obchodovalo so ziskom 3,5 % na úrovni 0,893 EUR/GBP a na páre s dolárom vzrástlo o 5 % na 1,335 EUR/USD.

Slabý dolár podporil komodity

Cena ropy mierne korigovala minulotýždňový prepad o takmer štvrtinu hodnoty. Okrem oslabenia dolára k tomu prispela aj správa Medzinárodnej energetickej agentúry IEA, ktorá predpokladá oživenie dopytu po čiernom zlate v roku 2009, čo je v protiklade s nedávno uverejneným odhadom Energetickej agentúry Spojených Štátov, ktorá naopak predpokladá ďalší pokles dopytu. Cenám ropy pomohli aj novembrové štatistiky produkcie ropy, podľa ktorých Saudská Arábia vyťažila 8,49 mil. barelov denne, čo je takmer v zhode s kvótami OPECu a o vyše pol milióna menej ako sa predpokladalo. Ponuka klesá rýchlejšie oproti očakávaniam a cena severomorskej ropy tak v do 15:00 vzrástla o 8,8 % na úroveň 44,2 dolárov za barel. Korekciou minulotýždňových strát prešla aj cena zlata, podporil ho slabnúci americký dolár, ktorý zlacnil zlato pre nedolárových investorov. Cenu poslali nahor aj slová výkonného riaditeľa spoločnosti Gold and Silver Investments, podľa ktorého v prebiehajúcom roku po prvý krát od roku 1970 klesne ročná produkcia zlata. Zlato v rovnakom čase vzrástlo o 8,5 % na 814,4 dolárov za uncu.

Autor: Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers