Úrokové sadzby klesajú k najnižším možným hodnotám

V najväčších svetových ekonomikách sa znižujú úrokové sadzby závratnou rýchlosťou. Najaktívnejšou centrálnou bankou je v tomto smere americký FED, ktorý znížil v priebehu tohto roka cieľovú sadzbu už po siedmy krát zo 4,25 % až do cieľového pásma 0 % až 0,25 %. FED týmto krokom však len priblížil svoje cieľové sadzby tým reálnym, nad ktorými stratil v dôsledku masívneho pumpovania prostriedkov do bankového systému v posledných týždňoch kontrolu, a banky si už dlhšiu dobu medzi sebou požičiavajú nadbytočné rezervy za sadzby blízko nule.

Spojené Štáty vďaka tomuto bezprecedentnému zníženiu prebrali žezlo v najnižšom úročení od Japonska. V piatok však Japonsko vrátilo úder a znížilo sadzby z 0,3 % na 0,1 %. Pri takmer nulových sadzbách už dochádzajú centrálnym bankám možnosti využívať tradičné nástroje monetárnej politiky, akými sú úrokové sadzby, a tak sa uchyľujú k menej tradičným nástrojom. FED aj Bank of Japan vyhlásili, že plánujú naďalej zvyšovať množstvo peňazí v obehu, tento krát však nákupom korporátnych dlhopisov.

Väčšina akcií so ziskom

Znižovanie sadzieb prinieslo pozitívnu náladu na akciové trhy. Tá bola podporená aj oživením myšlienky štátnej pomoci americkým automobilovým výrobcom a konkretizáciou rozpočtu pre Obamov infraštruktúrny plán. Po neschválení štátnej pomoci pre automobilových výrobcov senátom začal Biely dom koketovať s myšlienkou použitia prostriedkov z rozpočtu vyčleneného na pomoc finančnému sektoru a zdá sa, že v existenčných problémoch sa nachádzajúce automobilky napokon potrebné prostriedky dostanú. Nadchádzajúci americký prezident Barack Obama odhalil sumu, ktorú po nástupe do úradu hodlá minúť na infraštruktúrne projekty, od ktorých si sľubuje prácu pre aspoň časť ľudí, ktorých pracovné miesta padli za obeť recesii. Jedná sa o sumu 850 mld. dolárov, čo je značne vyššia suma oproti neoficiálnym 500 mld., o ktorých sa šepkalo v uplynulých dňoch. Na druhej strane na pokles akcií tlačia neustále zhoršujúce sa vyhliadky globálnej ekonomiky, na ktoré sa investori zamerali po vyprchaní miernej eufórie z úvodu týždňa. Akcie sa tak v priebehu týždňa obchodovali zmiešane, japonský index Nikkei si pripísal 4,3 %, v Európe vrástol do piatku 13:00 nemecký DAX o 1 %, naopak britský FTSE odpisoval 1,6 %. V priebehu prvých štyroch dní mierne stratil americký blue chip index DJIA 0,3 %, naopak širší index S&P 500 získal 0,6 %.

Dolár sa prepadáva kvôli nízkemu úročeniu

Extrémne nízke úročenie dostalo dolár pod silný predajný tlak, keď investori stratili podnet držať krátkodobé americké aktíva prinášajúce úrok, a predávajú tak doláre voči iným menám. Výnosy z amerických dlhopisov, ktoré sú považované za jedno z najbezpečnejších a aktív klesli na historicky najnižšie hodnoty, a tak u množstva investorov prevážili vidiny vyššieho zhodnotenia a orientujú sa na iné aktíva. Dolár tak dočasne stratil štatút bezpečného prístavu, minimálne do doby, kým sa úrokové sadzby v eurozóne a Veľkej Británii nezačnú približovať k nule. Na páre s eurom, klesol dolár do piatku 13:00 o 4,4 % na úroveň 1,396 EUR/USD, voči jenu v priebehu týždňa opäť prekonával trinásťročné minimá a v piatok o 13:00 sa obchodoval na úrovni 89,36 USD/JPY s týždňovou stratou 2,1 %. Masové znižovanie sadzieb nahráva euru, keďže Európska centrálna banka je pri uvoľňovaní monetárnej politiky opatrnejšia, a euro je tak s 2,5 percentami najvyššie úročenou menou spomedzi najobchodovanejšej päťky mien, čo sa pochopiteľne prejavilo aj na jeho kurze. Na páre s britskou librou získalo euro do piatku 13:00 4,4 % a obchodovalo sa na úrovni 0,934 EUR/USD.

Ropa klesá aj napriek obmedzeniu ťažby

Zníženie kvót na ťažbu ropy o 2,2 mil,. barelov denne, ku ktorému došlo na mimoriadnom zasadnutí OPECu zastavenie poklesu cien ropy neprinieslo. Potvrdilo sa tak, že v súčasnosti je cena ropy určovaná hlavne dopytom a nie ponukou. Dopyt po rope je v súčasnosti výlučne závislý na vyhliadkach vývoja globálnej ekonomiky, ktoré sa každým týždňom vplyvom nových fundamentov zhoršujú. Pokles dopytu dokumentuje aj jedenásťpercentný nárast zásob čierneho zlata v Spojených Štátoch za posledné tri mesiace. Cena severomorskej ropy klesla do piatku 13:00 o 7,1 % na úroveň 43,5 dolára za barel. Naopak vzrástol dopyt po zlate ako investícii, najmä kvôli mimoriadne slabému doláru, ktorý zlacňuje zlato pre investorov z krajín, kde sa neplatí v dolároch. Za rovnaký čas si zlato pripísalo týždenný zisk 1,9 % a obchodovalo sa na úrovni 835,3 dolára za uncu.

Autor: Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers