HDP eurozóny s najväčším poklesom v histórii

Eurozóna zaznamenala vo štvrtom kvartáli uplynulého roka najväčší prepad HDP vo svojej histórii, keď ekonomická aktivita v šestnásťčlennom zoskupení klesla o 1,5 % oproti predošlému kvartálu a o 1,2 % medziročne. Stáli za tým najmä poklesy v najväčších európskych ekonomikách, HDP v Nemecku kleslo medzikvkartálne o 2,1 %, vo Francúzsku o 1,2 %, v Taliansku o 1,8 % a vo Španielsku o 1 %. V recesii sa už nachádzajú aj ďalšie popredné svetové ekonomiky – Spojené Štáty, Japonsko a Veľká Británia a koniec špirály je zatiaľ v nedohľadne.

Vlády a centrálne banky tak zvyšujú snahy podporiť svoje ekonomiky, v Spojených Štátoch prešiel senátom Obamov fiškálny program na podporu ekonomiky a čaká sa na dnešné hlasovanie v snemovni reprezentantov. Kongresmani ho síce skresali z pôvodných 838 mld. dolárov na 789 mld., ale očakáva sa, že plán snemovňou prejde. Americký prezident Barack Obama by tak následne mohol pristúpiť k znižovaniu daní a realizácii infraštruktúrnych projektov. Americký minister financií Timothy Geithner predstavil plán Bieleho domu na pomoc finančnému sektoru. Ten pozostáva z troch hlavných elementov – kapitálových injekcií do najväčších amerických bánk, vytvorenia hybridnej štátno-súkromnej inštitúcie, ktorá má aspoň čiastočne zbaviť americké banky toxických aktív a vytvorenia nového programu na podporu úverovania pre domácnosti a podniky. Dohromady by celý program mohol stáť až 2 bil. dolárov, investorov však nepotešil. Postrádal totiž to, čo sa od neho najviac očakávalo - detaily, ktoré by mohli naznačiť nakoľko môže byť plán úspešný.

Nelenili ani ďalšie krajiny, v Austrálii na druhý pokus prešiel balíček na podporu sociálne slabších vrstiev a na infraštruktúrne projekty, na ktorý bolo vyčlenených 42 mld. austrálskych dolárov. Čína prišla s programom na podporu domácich výrobcov lodí, v rámci ktorých zastaví expanziu nových a existujúcich výrobcov a bude sa snažiť o udržanie súčasného stavu výroby. Taktiež vyčlenila prostriedky pre podporu zahraničného obchodu, aby udržala dopyt po nových lodiach. Snahy zintenzívňujú aj centrálne banky, úrokové sadzby klesli vo Švédsku a v Južnej Kórei.

Akcionári zrušili prebratie Fortisu

Na akciových trhoch panovala počas týždňa negatívna nálada, keď investori reagovali negatívne najmä na nepresvedčivý plán na pomoc americkému bankovému sektoru. Na podnikovej úrovni sa nedarilo akciám banky Fotis, keď k schyľovanému prebratiu problémovej belgickej divízie banky Fortis francúzskou BNP Paribas napokon nedôjde. Rozhodli o tom akcionári Fortisu na valnom zhromaždení. Podobne sa vyslovili aj proti znárodneniu holandských operácií banky. Budúcnosť banky je však neistá, keďže musí nájsť 6,9 mld. eur na vykrytie strát z toxických aktív, ktoré mal pôvodne prebrať BNP Paribas, pričom straty ešte nie sú konečné. Akcie banky sa v priebehu týždňa prepadli o takmer 25 %. Z hlavných indexov stratil počas týždňa japonský Nikkei 3,7 %, do piatku 15:00 stratil nemecký DAX 5 % a britský FTSE 2,6 %. V Spojených Štátoch klesol počas prvých štyroch dní obchodovania blue-chip index DJIA o 4,2 % a širší S&P500 o 3,7 %.

Volatilná libra tento krát s poklesom

Britská libra opäť potvrdila, že je najvolatilnejšou z najobchodovanejších mien posledných týždňov. Do piatku 15:00 stratila na páre s dolárom 2,8 % a pohybovala sa na úrovni 1,4415 GBP/USD. Na páre s eurom klesla o 2,1 % na 0,8914 EUR/GBP. Za výpredajmi na librových pároch stáli najmä slová guvernéra Bank of England Mervyna Kinga, ktorý povedal, že Británia sa nachádza v hlbokej recesii a centrálna banka využije všetky dostupné prostriedky na podporu ekonomiky. Myslel tým najmä na kvantitatívne uvoľňovanie a ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. Libre nepomáhajú ani prehlbujúce sa problémy britského trhu s bývaním, keď sa podľa pravidelného prieskumu RICS predalo za posledné 3 mesiace najmenej domov v tridsaťročnej histórii prieskumu.

Negatívna nálada v priebehu týždňa priala bezpečnému jenu a doláru, naopak popri libre sa nedarilo ani euru. Euro sa dostal pod predajný tlak prepad HDP o 1,5 %, ktorý zaostal za prognózami na úrovni 1,3 %. Navyše ani ďalšie tohto týždňové dáta nedopadli pre eurozónu najlepšie, decembrová priemyselná výroba v eurozóne klesla medziročne o rekordných 12 % a v decembri klesli medziročne vývozy z najväčšej európskej ekonomiky Nemecka o 7,7 %. Euro kleslo do piatku 15:00 na páre s dolárom o 0,7 % na 1,285 EUR/USD.

Zlato na polročnom maxime

Z radov spoločenstva krajín vyvážajúcich ropu OPEC sa ozývajú hlasy volajúce po ďalšom znížení produkcie. Alžírski predstavitelia vyhlásili, že pokiaľ sa cena ľahkej ropy bude dlhodobo pohybovať pod 40 dolárov za barel, tak pristúpia k ďalším opatreniam. Ešte konkrétnejší boli venezuelskí predstavitelia, podľa ktorých OPEC pristúpi k znižovaniu ťažby už v marci. Nádeje na zníženie ťažby dáva aj najnovší odhad dopytu po rope priamo z dielne OPECu, podľa ktorého klesne dopyt po rope v roku 2009 o 0,7 %. Minimálne v Spojených Štátoch je pokles dopytu po rope jednoznačný, keď zásoby ropy rástli v predošlom týždni už po osemnásty krát z posledných dvadsiatich týždňov, tento krát o 4,7 mil. barelov. Cena severomorskej ropy (brent) klesla do piatku 15:00 oproti predošlému týždňu o 2 % na 45,35 dolárov za barel. Neistota na troch naďalej vyháňa cenu zlata nahor, počas týždňa zlato dokonca pokorilo hranicu 950 dolárov za uncu, čo sa mu naposledy podarilo v júli minulého roka. Zlato si do piatku 15:00 pripísalo 2,8 % a obchodovalo sa na úrovni 935,6 dolárov za uncu.

Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers