Týždeň na trhoch: Obavy o nárast nesplatených úverov v bankových súvahách narastajú

Prepad britskej ekonomiky sa tak zrýchľuje, keď v posledných troch mesiacoch uplynulého roka klesol HDP medzikvartálne o 1,6 %. Najväčším zdrojom poklesu boli priemyselná výroba s poklesom o 6,2 % a sektor služieb, ktorý má v ekonomike dominantné postavenie, s poklesom 1,2 %. Pokles ekonomickej aktivity sa prejavuje aj na ďalších makroekonomický ukazovateľoch, ďalšia tohtotýždňová správa ukázala nárast nezamestnanosti v krajine v marci na 6,7 %. V reakcii na nepriaznivý ekonomický vývoj plánuje britská vláda hospodáriť s najväčším deficitom rozpočtu v povojnovej ére. Deficit v roku 2009 by mal dosiahnuť 175 mld. libier, čo predstavuje 12,6 % HDP krajiny, a s vysokými deficitmi ráta britská vláda aj v nasledujúcich rokoch.

Práve rastúca nezamestnanosť robí vrásky na čele vrcholným predstaviteľom bánk, keďže výpadky príjmov nových nezamestnaných by sa mali premietnuť do rastúceho objemu nesplatených úverov. Obavy potvrdila aj najväčšia americká banka podľa aktív Bank of America, ktorá síce vykázala v prvom kvartáli vyšší zisk ako sa očakávalo, straty z odpisov nesplatených úverov banky však narástli až dvojnásobne na 6,94 mld. dolárov a banka zvýšila svoje rezervy pre krytie budúcich úverových strát na 13,4 mld. dolárov. Podľa Medzinárodného menového fondu by mal počas súčasnej krízy objem nesplatených úverov v súvahách bánk dosiahnuť až 4 bil. dolárov, z ktorých by až 3,1 bil. malo pochádzať z amerických bánk a zvyšok z ostatných krajín. A podľa analýzy spoločnosti Calyon Securities by mal podiel nesplatených úverov v bankových súvahách vzrásť z momentálnych 2 % až na 3,5 % v roku 2010, pričom počas veľkej hospodárskej krízy začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia dosiahol tento podiel 3,4 %.

Akcie držia väčšinu ziskov z predošlých týždňov

Obavy o rast nesplatených bankových úverov poslali nadol akcie väčšiny bánk. Na druhej strane však hospodárske výsledky väčšiny popredných svetových spoločností, ktoré boli zverejnené v priebehu tohto týždňa prekonali očakávania a hlavné indexy tak aj napriek stratám z bankového sektora držia väčšinu ziskov z predošlých týždňov. Očakávania sa podarilo prekonať technologickým spoločnostiam Apple, eBay, Microsoft, Amazon.com, bankám Credit Suisse a American Express ako aj americkému automobilovému koncernu Ford. Na druhej strane za očakávaniami zaostali výsledky amerických bánk Morgan Stanley a Bank of New York Mellon, najväčšej britskej farmaceutickej spoločnosti GlaxoSmithKline ako aj tretej najväčšej pivovarníckej spoločnosti na svete Heineken.

V priebehu týždňa stratil japonský index Nikkei 2,2 %, do piatku 15:00 klesol v Európe nemecký DAX o 0,8 %, naopak britský FTSE si pripísal 0,5 %. Americké indexy Dow Jones a S&P 500 klesli počas prvých štyroch dní týždňa o 2,1 %, resp. 2 %, majú však ešte pred sebou piatkové obchodovanie, počas ktorého zatiaľ vládne na trhoch pozitívna nálada.

Britská libra pod predajným tlakom

Najslabšou menou týždňa je zatiaľ britská libra, ktorá sa dostala pod predajný tlak po nepriaznivých makroekonomických dátach z britskej ekonomiky v podobe najväčšieho poklesu HDP za posledných dvadsať rokov a nárastu nezamestnanosti na dvanásťročné maximá. Pod predajný tlak dostali britskú libru aj plánované rekordné deficity britskej vlády v najbližších rokoch, na ktoré si vláda hodlá požičať aj v zahraničí, čo zvýši zahraničné zadlženie Veľkej Británie. Do piatku 15:00 klesla britská libra na páre s eurom o 2,3 % na 0,9021 EUR/GBP.

Japonský jen, ktorý je mimoriadne citlivý na apetít investorov po riziku sa v priebehu týždňa vyšplhal na páre s americkým dolárom na mesačné maximá. Investori sa obávajú, že pozitívna nálada na trhoch, ktorá trvá už vyše mesiaca a vyhnala hlavné svetové indexy k dvojciferným ziskom od marcových miním nie je fundamentálne podložená, a očakávajú tak obrat nálady na trhoch, preto sa obracajú sa k bezpečnému jenu. Na páre s americkým dolárom získal do piatku 15:00 japonský jen 2,3 % a obchodoval sa na úrovni 97,01 USD/JPY.

Zlato späť nad úrovňou 900 dolárov za uncu

Podobne ako japonskému jenu sa darí aj ďalšiemu indikátoru nálady na trhoch zlatu, ktoré má po štyroch neúspešných týždňoch opäť našliapnuté k rastu. Zlato je považované za bezpečný prístav a dopyt po ňom rastie najmä v období neistoty na trhoch a pri očakávanej inflácii. Očakávaný obrat nálady na trhoch tak vyhnal cenu zlata po prvý krát od začiatku apríla nad hranicu 900 dolárov za uncu a v piatok o 15:00 sa zlato obchodovalo s týždňovým ziskom 4,8 % na úrovni 910,3 dolárov za uncu.

Pondelkové výpredaje v bankovom sektore poslali nadol aj ceny ropy v obavách, že rastúci objem nesplatených úverov v bankových súvahách obmedzí budúce úverovanie do ekonomiky a oddiali tak ukončenie recesie a tým pádom aj oživenie dopytu po rope. V nasledujúcich dňoch však ceny ropy časť svojich strát získali späť, pričinil sa o to aj oslabujúci dolár, ktorý zlacňuje ropu pre investorov z krajín, v ktorých sa neplatí dolármi. Aj napriek tomu však do piatku 15:00 klesla cena severomorskej ropy oproti predošlému týždňu o 3,9 % na úroveň 51,42 dolárov za barel.

Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers