Ekonomika EÚ sa nachádza v hlbokej recesii

Bratislava/Brusel 15. mája (TASR) - Dnešné čísla týkajúce sa hrubého domáceho produktu (HDP) z členských štátov potvrdili, že ekonomika Európskej únie (EÚ) sa nachádza v hlbokej recesii. Väčšina z nich zaznamenala výraznejší pokles, než sa očakávalo. Podľa ekonómov ekonomika klesla v 1. kvartáli na svoje dno a počas ďalšieho priebehu roka by sa prepad HDP mal spomaľovať.

Hlavnou príčinou nepriaznivého vývoja je pokles dopytu a investícií v dôsledku svetovej hospodárskej krízy.

Ekonomika eurozóny aj celej EÚ v 1. štvrťroku tohto roka podľa prvého odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat medzikvartálne klesla o 2,5 %. Ekonómovia prognózovali pokles HDP eurozóny iba o 2 %. Prepad sa výrazne zrýchlil, keďže v poslednom kvartáli 2008 dosiahol v eurozóne 1,6 % a v celej EÚ 1,5 %.

Medziročne sa HDP eurozóny na sezónne upravenej báze znížil o 4,6 % a celej únie o 4,4 % po 1,4-% poklese oboch regiónov vo 4. kvartáli 2008.

Pre porovnanie americká ekonomika zaznamenala v 1. štvrťroku pokles na medzikvartálnej báze o 1,6 % a na medziročnej báze o 2,6 %.

"Aj keď nezamestnanosť ešte ani zďaleka nedosiahla vrchol, môžeme si byť istí, že 1. kvartál bol z pohľadu tempa rýchlosti poklesu ekonomiky najhorší," myslí si ekonóm banky ING Martin van Vliet.

Najväčšia európska ekonomika, Nemecko, sa nachádza v najhlbšej recesii v povojnovej histórii. HDP krajiny sa v 1. štvrťroku medzikvartálne prepadol o 3,8 %, informoval dnes spolkový štatistický úrad.

Bol to už štvrtý medzikvartálny pokles HDP po sebe a výrazne najvyšší od začiatku vypočítavania údaja v roku 1970. V poslednom kvartáli 2008 klesol o 2,2 % a v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch zhodne o 0,5 %.

Medziročne sa HDP v 1. kvartáli znížil až o 6,7 %.

Príčinou bezprecedentného prepadu ekonomiky je podľa štatistického úradu predovšetkým slabý vývoz. Export na začiatku tohto roka klesol podstatne viac ako dovoz. Nemecko, ktoré je najväčším svetovým vývozcom, výrazne negatívne postihol prepad globálneho dopytu. Veľký pokles však zaznamenali aj investície. Mierne sa zvýšili iba spotrebiteľské a štátne výdavky.

Do recesie upadla v 1. štvrťroku už aj francúzska ekonomika. Príčinou je pokračujúci negatívny dopad svetovej hospodárskej krízy na výrobu a vývoz, uviedol dnes francúzsky štatistický úrad INSEE.

Druhá najväčšia ekonomika eurozóny medzikvartálne poklesla o 1,2 %. V poslednom štvrťroku 2008 sa HDP Francúzska znížil o 1,5 %. Recesia sa tradične definuje ako dva po sebe idúce štvrťroky medzikvartálneho poklesu HDP.

Talianska ekonomika v 1. štvrťroku medzikvartálne klesla o 2,4 %. To je už štvrtý medzikvartálny pokles HDP v rade a najvyšší od začiatku zverejňovania údaja v roku 1980, informoval dnes taliansky štatistický úrad ISTAT.

Prepad HDP nasleduje po znížení o 2,1 % v poslednom kvartáli 2008 a je výraznejší, než sa očakávalo. Recesia tretej najväčšej ekonomiky eurozóny sa teda zjavne prehlbuje. Podľa analytika UniCredit MIB Marca Valliho je celoročný výhľad pre taliansku ekonomiku mimoriadne nepriaznivý. Dodal, že v tomto roku počíta s poklesom HDP približne o 5 %.

Medziročne sa HDP znížilo 5,9 %, čo je tiež najprudší prepad od roku 1980. ISTAT tiež revidoval medziročný pokles vo 4. kvartáli 2008 na 3 %.

Analytici oslovení agentúrou Reuters v priemere očakávali medzikvartálny pokles o 1,8 % a medziročný o 5 %.

Španielska ekonomika zažila v 1. štvrťroku 2009 dokonca najväčší pokles za posledné polstoročie. Deväť mesiacov trvajúca recesia spôsobená prepadom spotrebiteľského dopytu v dôsledku globálnej krízy a spľasnutím realitnej bubliny sa teda tiež prehlbuje.

HDP Španielska klesol v prvých troch mesiacoch tohto roka medzikvartálne o 1,8 %, ako vo štvrtok (14.5.) informoval štatistický úrad INE. Prepad sa zrýchľuje, keďže v poslednom štvrťroku 2008 sa HDP znížil o 1 %.

Medziročne sa španielsky HDP v 1. kvartáli znížil o 2,9 %, čo je štvornásobok v porovnaní s 0,7-% poklesom v posledných troch mesiacoch 2008.

Európska komisia (EK) prognózuje, že Španielsko bude posledným štátom EÚ, ktorý sa dostane z recesie. Malo by sa mu to podariť až niekedy v priebehu roka 2011. Ekonomika krajiny je totiž nadmerne závislá od stavebnej produkcie a spotrebiteľských výdavkov, financovaných z úverov.

Británia, ktorá nie je členom eurozóny ale obchodne od nej výrazne závisí, zaznamenala v 1. štvrťroku medzikvartálny pokles HDP o 1,9 %. Bolo to najväčšie zníženie od roku 1979. Predbežné údaje o britskom HDP boli zverejnené už 24. apríla.

Hlboká recesia v západnej Európe má výrazný negatívny dopad na krajiny strednej a východnej Európy (KSVE), pre ktoré je kľúčovým exportným trhom.

Slovenská ekonomika, ktorá mávala v posledných rokoch najvyšší rast v EÚ, zaznamenala jeden z najväčších prepadov. V medzikvartálnom porovnaní sa HDP Slovenska znížil o 11,2 % rovnako ako Lotyšsko. Z krajín, pre ktoré má Eurostat k dispozícii údaje o medzikvartálnej zmene HDP, je to najväčší pokles. Medziročne sa slovenský HDP znížil o 5,4 %.

"Údaje o HDP za 1. kvartál sú studenou sprchou, treba si však uvedomiť, že najdôležitejšie slovenské exportné regióny čelia jednej z najhorších recesií v povojnovej histórii," uviedol hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo.

Česká ekonomika zaznamenala v 1. štvrťroku pokles po viac ako desiatich rokoch. HDP sa podľa predbežných údajov medziročne znížil o 3,4 %. Ekonómovia oslovení agentúrou Bloomberg v priemere počítali s poklesom iba o 1,8 %. Český štatistický úrad nezverejnil detailnejšie údaje, ani údaj týkajúci sa medzikvartálneho porovnania.

"Priemyselná produkcia a vývoz v 1. kvartáli takmer skolabovali z dôvodu hlbokej recesie na hlavných exportných trhoch pre Českú republiku," uviedol hlavný ekonóm Generali PPF Asset Management Radomír Jáč ešte pred odhadom štatistického úradu. "Kolaps priemyselnej produkcie má tiež za následok zníženie investičných výdavkov a firmy sú pod tlakom, aby obmedzili výdavky na pracovnú silu.

Maďarská ekonomika v 1. kvartáli medziročne poklesla o 6,4 %, ako informoval maďarský štatistický úrad KSH. Zníženie HDP je výraznejšie, než trhom prognózovaných 5,9 % a najvyššie od začiatku zverejňovania štvrťročných údajov o HDP v roku 1996. V roku 1991 sa HDP síce prepadol o 11,9 %, ale z tohto obdobia neexistujú kvartálne údaje, uviedol štatistický úrad.

"Verejný sektor bol jedinou oblasťou, ktorá zaznamenala pozitívny rast," povedal predstaviteľ KSH István Bedekovics. "Ak by sme vylúčili celý vládny sektor, prepad HDP by bol ešte asi o jeden percentuálny bod vyšší."

Maďarská vláda tento týždeň vyhlásila, že v prebiehajúcom roku počíta s poklesom ekonomiky o 6 % až 7 %. Príčinou je prepad dopytu na kľúčových exportných trhoch, predovšetkým v Nemecku, a pokles domáceho dopytu v dôsledku obmedzenia výdavkov a zníženie objemu úverov zo strany bánk.

Medzikvartálne klesol maďarský HDP v 1. štvrťroku o 2,3 %. Maďarská ekonomika zaznamenala na tejto báze pokles už štvrtý kvartál po sebe.

Východoeurópske ekonomiky netrpia iba kolapsom exportu ale aj poklesom domácej spotreby, ktorý spôsobilo sprísnenie úverových podmienok a v niektorých krajinách, ako je Maďarsko, aj úsporné opatrenia v boji s vysokým rozpočtovým schodkom.

Informovali o tom agentúry Reuters, AP, DPA a Bloomberg a štatistický úrad Eurostat.