Čína skupuje komodity

Pridajte názor  Zdroj:

19. 5. 2009 - Čína má problém„Ak dlžíme Číne miliardu dolárov, máme problém. Ak im dlžíme bilión dolárov, tak problém majú oni“.

Čína má problém

„Ak dlžíme Číne miliardu dolárov, máme problém. Ak im dlžíme bilión dolárov, tak problém majú oni“. Táto logika pripisovaná mimochodom J.M. Keynesovi sa skrýva za udržovaním statusu quo US dolára. Americkí politici prezentujú, že Čína je rukojemníkom svojich takmer 2 biliónových devízových rezerv, z ktorých je zhruba 750 miliárd investovaných v amerických dlhopisoch. Podľa nich tak Čína nemá na výber a musí aj naďalej hrať túto americkú hru... Je to však skutočne tak?

Ak by totižto Čína začala predávať dolár, jeho hodnota by prudko klesla a krajina by stratila veľkú časť svojej hodnoty rezerv. Podobne nemá možnosť ani diverzifikovať svoje dolárové rezervy do zlata, keďže to by jeho cenu výrazne vystrelilo dohora. Čína preto podľa amerických predstaviteľov musí pokračovať v tomto kráľovskom gambite a veriť, že po stabilizácií systému nastane postupná a bezbolestná zmena preč z tejto prekérnej situácie. Avšak obávame sa, že táto rétorika výrazne podceňuje silu a možnosti čínskej protistrany. Možno úmyselne a možno nie...

USA má dlhy a Čína kapitál. Spojené štáty americké si svoje dlhy nechránia, práve naopak, snažia sa ich znehodnotiť. Čína však svoje aktíva môže chrániť a to s veľkou pravdepodobnosťou aj robí. Podľa niektorých analytikov sa Čína silno zadlžuje, pričom za dlhy ručí svojimi americkými dlhopismi. Platený úrok z pôžičiek je síce vyšší ako výnos z dlhopisov, avšak pri zmene hodnoty dolára nestráca. Tieto pôžičky môže využívať napríklad na nákup komodít, a to je presne to čo robí...

Čína diverzifikuje

Nie je prekvapením, že Čína pokračuje v nákupoch amerických dlhopisov, aby ukázala svetu, že chce stabilný dolár. Na druhej strane si za úvery kryté americkými dlhopismi a pri stabilnom dolári nakupuje lacné komodity. Nasledovné čísla hovoria za všetko:

  • Import medi za február a marec vzrástol na ročnej báze o 91% , resp. 97%. Spotreba vzrástla iba o 39%.
  • Import hliníka dosiahol v marci 3-ročné maximá;
  • Import ropy dosiahol v marci 12-mesačné maximá, v apríli sa zvýšil o ďalších 14%;
  • Import zinku dosiahol rekordné hodnoty, blízko rekordu je import nikla;
  • Import železnej rudy dosiahol v apríli rekordnú hodnotu 57 mil. metrických ton;
  • Import medi dosiahol v apríli rekordnú hodnotu 400 tisíc metrických ton;

Trocha matematiky

Nepochybujeme o tom, že Čína sa chráni a bude chrániť proti hrozbe oslabenia dolára. Má však skutočne šancu? Mike Mangan nám prezentuje trocha matematiky:

  • Pokiaľ by Čína prišla na London Metal Exchange a rozhodla by sa kúpiť všetky jej zásoby komodít, tak by ju pri súčasných cenách stáli 9,3 mld. USD, čo je len 1,5% držby celkových amerických dlhopisov Čínou.
  • Čína momentálne vlastní 100 mil. barelov ropných zásob. Rada by tento objem zvýšila, kvôli čomu aj buduje nové zásobníky ropy v objeme 180 mil. barelov. Tie však budú hotové až v roku 2011. Pri cene 60 dolárov za barel by bola hodnota uvedeného množstva barelov 10,8 mld. USD.
  • Pre Čínu je potom jednoduchšie kupovať zahraničné ťažobné firmy ako samotné komodity. Napríklad záujem o nákup Rio Tinto v objeme 19,5 mld. USD hovorí za všetko.
  • Čína pred časom ohlásila zvýšenie svojich zlatých rezerv z úrovne 600 ton na vyše 1000 ton. Ak by v tomto procese mala pokračovať a nakúpila by povedzme ďalších 400 ton, tak by ju to stálo 13 mld. dolárov.

Ak spočítame dokopy koľko by Čínu stál nákup všetkých zásob LME, novej ropy do zásob, ťažobných spoločností a zlatých rezerv, potom by sme zistili, že by na tieto komodity minuli iba o niečo viac ako 50 mld. dolárov. To je však stále iba 7% z ich celkových dlhopisových rezerv.

Záver

Čína deklaruje záujem zvýšiť svoj objem držby komodít zo súčasných zhruba 30-denných zásob na 3-mesačné zásoby. A napriek tomu, že tak postupne robia, tento proces bude len postupný a dlhodobý. Rozhodne diverzifikácia rezerv tejto krajiny do komodít sa nedá spraviť za pár týždňov a ani mesiacov. Problémom sú malé skladovacie kapacity a obrovská držba dolárov, ktorá sa takmer nedá diverzifikovať a navyše stále rastie. Čína preto s najväčšou pravdepodobnosťou bude pokračovať v postupnom nákupe komodít a akcií ťažobných firiem, avšak so zreteľom na ich ponuku a cenu. Prebytok svojich aktív bude aj naďalej investovať do dolárových aktív, čím bude vytvárať ilúziu stability dolára. Komodity by ale rozhodne mali byť touto politikou dlhodobo dobre podporované.

Dnešný trh

Ropa a zlato pokračujú v obchodovaní navzájom s negatívnou koreláciou, pričom ropa získala za včerajší deň takmer 5% pri 3%-nom raste akciových trhov. Jej obchodovanie nad úrovňou 60 dolárov dnes však opäť skončilo neúspechom napriek tomu, že dosiahla nové niekoľkomesačné maximá. Súčasný pokles pod hladinu 59 dolárov naznačuje pokles kontroly akciového trhu  býkmi, keď dáta z americkej ekonomiky opäť prinášajú sklamanie. Náš strednodobý výhľad na akcie a ropu ostáva opatrne medvedí, na zlato opatrne býčí. Dnes exspirujú ropné kontrakty CLM9 a zajtra budeme svedkami vyhlásenia ropných zásob v USA.

Autor: Ronald Ižip, CI KOMODITY a.s.

www.cikomodity.com

Upozornenie: CI KOMODITY, a.s. (ďalej len spoločnosť) nepreberá zodpovednosť za chyby a nepresnosti v tomto materiáli. Rovnako spoločnosť nenesie zodpovednosť za žiadnu stratu pochádzajúcu z investícií založenej na akejkolvek informácii publikovanej spoločnosťou. Informačné materiály uverejnené spoločnosťou neposkytujú priame odporúčania k vykonaniu obchodu s finančnými nástrojmi. Takéto obchodovanie je špekulatívne a môže viesť k vysokým finančným stratám. Obsah tohto materiálu sa nesmie považovať za priamy alebo skrytý sľub, garanciu alebo tvrdenie spoločnosti, že klienti budú profitovať z informácií tu uverejnených, alebo že s tým spojené straty môžu alebo budú limitované. Všetky informácie tu uvedené majú charakter investičného prieskumu a predkladajú sa ako objektívne a nezávislé vysvetlenie skutočností tu obsiahnutých. © CI KOMODITY a.s.