Odzvonilo komoditným špekulantom?

Ropa je druhá (podľa niekoho však až tretia) najdôležitejšia tekutina na svete. Na začiatku roka 2007 sa obchodovala ropa na úrovni 60 dolárov. O 18 mesiacov neskôr dosiahla cenu takmer 150 dolárov a o ďalší polrok neskôr prepadla pod 35 USD. Nie sme jediní, ktorí považujú tento nárast o 145% a následný pokles o 75% v priebehu niekoľkých mesiacov za totálne neakceptovateľný. Však ropa je základným faktorom svetového hospodárskeho rastu a jej volatilita je nielen škodlivá ale aj fundamentálne neopodstatnená. Práve ropa je výborným príkladom toho ako obchodovanie komodít majú v rukách špekulanti.

Finančná oligarchia

V posledných analýzach s názvom „Položí sója americký dolár“ a „Porazia investori banky“ sme okrem iného naznačili silný vplyv špekulantov futures na cenu základných komodít. Nehovoríme však o bežných malých obchodníkoch ale o veľkých finančných spoločnostiach, ktoré nemajú problém s investovaním nepredstaviteľných objemov peňazí. Práve ich hry s derivátmi dlhé roky robili ich podnikanie nesmierne ziskovým. Do celej hry však vstupujú ešte aj vlády a centrálne banky, a to bohužiaľ na strane finančnej oligarchie.

Vlády svojou reguláciou chránia skôr banky ako menších obchodníkov a podobne sú na tom aj centrálne banky. Stačí, keď si uvedomíme, že neobmedzené zdroje veľkých špekulantov (označovaných ako komerčné subjekty) nepochádzali od nikoho iného ako od centrálnych bánk. Tie svojou expanzívnou monetárnou politikou dlhé roky nalievali peniaze do komerčných finančných inštitúcií, ktoré veľkú časť z nich využívali najprv špekulatívne (napríklad cez svoje hedge fondy na nákup akcií a neskôr komodít). Až kolaps finančného systému v októbri minulého roka vrátil ceny komodít na zem po tom, ako sa tento obrovský objem peňazí z finančného trhu vyparil.

Vidíme tak, že síce za posledným veľkým rastom komodít stáli hlavne komerční špekulanti, ale to bolo umožnené iba politikou centrálnych bánk, ktoré stále veria tomu, že tlačením nových peňazí do obehu dokážu dlhodobo podporiť ekonomický rast. Výsledok sa však bez debaty prejavuje hlavne v neprimeranom špekulatívnom raste finančných aktív. To je však iná téma.

OPEC u sa špekulácie nepáčia

S tým ako existuje reálna možnosť, že svetová ekonomika sa rýchlo pozviecha zo súčasnej krízy (sme stále skeptickí), tak sa opäť objavujú obavy o to, či sa daná situácia nezopakuje. Centrálne banky predsa nastúpili na cestu bezbrehého tlačenia peňazí do obehu a to môže stimulovať k ďalším masívnym špekuláciám.

Jeden zo subjektov, ktorý nielen má do toho čo povedať, ale so situáciou môže aj niečo spraviť je OPEC. Ten cez ústa svojho generálneho sekretára al-Bardiho hovorí, že existuje obrovská disproporcia medzi papierovými a reálnymi komoditami. Na mysli mal inštrumenty futures, pomocou ktorých sa komodity obchodujú. Väčšina objemu obchodov na tomto trhu sa zrealizuje iba vo forme finančného vyrovnania, vo fyzickom vyrovnaní prebehne často iba menej ako 5% všetkých obchodov. To poukazuje na to, akú silu môžu mať subjekty zabezpečené veľkými zdrojmi. Ak nebudeme priamo hovoriť o možnej manipulácií, tak to nazvime aspoň výraznou disproporciou medzi fyzickým a papierovým trhom komodít.

OPEC hovorí, že napríklad v júni 2007 dosiahlo množstvo zobchodovaných kontraktov na rope objem 3,000 mil. barelov denne, pričom na fyzickom trhu sa zobchodovalo iba 67 mil. barelov. Podľa al-Bardiho nie je existencia takejto disproporcie akceptovateľná. Papierový trh by mal byť iba rozumným percentom fyzického trhu.

Na ťahu je USA

Práve USA ako najväčšiemu spotrebiteľovi ropy adresoval OPEC požiadavku väčšej regulácie ako burzových, tak aj mimoburzových kontraktov. Objem ropných derivátov sa od decembra zdvojnásobil, čo vyvoláva obavy kartelu. Ten hovorí: „Nenamietame, že sú tu (veľkí špekulanti), sú časťou systému. Ale nie do bodu, kedy si schopní manipulovať trh..“

Reakcia americkej strany na seba nedala dlho čakať a zdá sa, že má podporu aj na domácej politickej scéne. Pred týždňom sa predsedom CFTC alebo Komisie pre obchodovanie futuritných komodít stal Gary Gansler, ktorého cieľom je urgentná reforma finančných regulátorov. Jeho zámerom je predstavenie multi-trhových obchodných limitov, ktoré by zabránili prílišnej špekulácií a ochránili by investorov. Táto legislatíva by mohla byť schválená do konca roka 2009. Zásadnou zmenou by bolo zavedenie limitov obmedzujúcich veľkosť pozícií na hlavné kontrakty. Narážal tak najmä na základné energie a plodiny.

 Čo to môže znamenať?

Takmer žiadna regulácia nie je dobrá, a rovnako aj v tomto prípade by sa neriešili príčiny problému, ale jeho následky. V každom prípade by sa však pri úspešnej implementácií týchto zmien z trhu mohol odstrániť vplyv cenových manipulátorov a trh by sa mohol viac priblížiť svojim fundamentom. To by bola vítaná zmena, avšak jej uskutočnenie kvôli silnej previazanosti finančnej oligarchie a vlády (USA je skvelým príkladom) nebude jednoduché.

Menších obchodníkov by sa situácia nemusela dotknúť a tí by mohli z danej zmeny získať. Teoreticky je možné, že by sa mohol sťažiť a zbyrokratizovať prístup na burzy futures a tým pádom by sa mohol obnoviť záujem o CFD na komodity. Otázkou je, do akej miery sa budú zmeny týkať aj ostatných OTC derivátov. Je však veľmi pravdepodobné, že finančný trh si dokáže nájsť svoju vlastnú cestu, tak ako to spravil vždy v histórií, keď všetky regulácie sú iba reakciou na minulé problémy.

Dnešné trhy

Komodity sa dostávajú ku kritickým úrovniam, kedy môžeme postupne očakávať menšiu korekciu ich ziskov. Po tom, ako ropa dosiahla úroveň 69 dolárov a zlato 990 dolárov, je pravdepodobné, že sa na trhu objaví menšia korekcia, ktorá dá trhu možnosť nadýchnuť sa pred ďalším rastom. Podobne vyčerpane vyzerajú aj akcie a odvahu naberá americký dolár. Práve pred zajtrajšími zasadnutiami európskych centrálnych bánk a piatkovými americkými NFP je pravdepodobné, že väčšina investorov bude vyberať svoje zisky. Napriek tomu, že strednodobý ako aj dlhodobý trend na komoditách ostáva býčí, krátkodobý sa mení na opatrne medvedí.

Autor: Ronald Ižip, CI KOMODITY a.s.

www.cikomodity.com