Exportná politika Číny nie je po chuti západu

V posledných rokoch sme mohli veľa krát počúvať vyjadrenia politikov EÚ a USA, ktoré boli nasmerované proti politike Číny. Prevažne sa im nepáčilo to, že čínske tovary zaplavujú celý svet a vďaka ich lacnej pracovnej sile a cenovým dumpingom sa im darí vytláčať kvalitnejšie výrobky európskych a amerických výrobcov. Situácia sa zmenila a momentálne sa EÚ a USA nepáči to, že Čína svojou exportnou politikou obmedzuje export niektorých komodít a na ne naviazané produkty. To je v súčasnosti pre EÚ a USA ešte väčším problémom ako predtým kritizované zaplavovanie trhov produktmi Číny. Príchodom krízy však svoj postoj západ prehodnotil a keďže si je vedomý toho, že k obnoveniu rastu by im najviac pomohla pomoc Číny, snažia sa vydobyť si čo možno najvýhodnejšie podmienky. Treba si však uvedomiť, že Čína je momentálne na koni a to akú politiku si bude robiť, jej nikto nemôže prikázať.

A preto je prirodzené, že Čína sa snaží zo súčasnej situácie vyťažiť maximum a kritika zo strany ostatných štátov je márna. V súčasnosti je Čína štátom s veľkým vplyvom a zároveň je najľudnatejšou krajinou na svete, takže diktovanie podmienok a pravidiel, na základe ktorých by sa mala krajina správať, je bezpredmetné. Už vopred je nám jasné, že veľké zmeny očakávať nemôžeme a to aj napriek protestom zo strany najsilnejších hráčov na svete – EÚ a USA.

Avšak to, čo robí Čína nie je vôbec prekvapujúce. Čína si v podstate len chráni svoje vlastné surovinové zdroje, keďže ich cena je momentálne na trhu veľmi výhodná. Chránenie si vlastných zdrojov a ich export zo zahraničia už dosť dlhú dobu praktizujú aj Spojené štáty americké a preto kritika a naliehanie na Čínu, aby sprístupnila svoje suroviny ostatným je smiešnym. Ani WTO vo svojich podmienkach nešpecifikuje a nestanovuje pravidlá toho, ako sa krajina pri exporte má správať. A keďže Čína momentálne disponuje veľkou hotovosťou a ceny komodít sú momentálne nízke. Jediným rozumným riešením súčasnej situácie Čínou je nakupovanie komodít zo zahraničia a šetrenie svojich rezerv, ktoré v budúcnosti budú určite potrebnými...

USA a najmä EÚ argumentuje tým, že Čína svojou exportnou politikou a exportnými clami uvalenými na vybrané komodity sťažuje európskym a americkým výrobcom ich prístup k potrebným surovinám a materiálom. A to sa týka aj výrobkov. Výroba sa preto pre západných výrobcov stáva drahšou a dovoz tiež. Najproblémovejším je prístup k bauxitu, mangánu a ku koksu. V týchto, ale aj v ďalších materiáloch disponuje Čína v porovnaní so západnými výrobcami podľa ich slov konkurenčnou výhodou. Problémovými sú samozrejme aj výrobcovia ocele a hliníka, ktorým západní producenti nemôžu najmä kvôli vyššej cene pracovnej sily konkurovať.

Súčasnú situáciu by sme preto mohli charakterizovať ako vojnu proti Číne a jej exportnej politike. USA a EÚ sa ju snažia dotlačiť k tomu , aby svoje materiály a suroviny sprístupnila a to najlepšie za nízke ceny... Predtým však EÚ a USA vadili aj nízke ceny. Doba sa však zmenila a v súčasnosti sa západné spoločnosti pôsobiace aj v ťažobnom a spracovateľskom priemysle topia v obrovských problémoch. A práve to ich vedie k tomu, že sa snažia Čínu dotlačiť k nejakým ústupkom. Takéto niečo však nie je vymožiteľné a môže viesť iba k tomu, že napredovanie Číny a postupné ukrajovanie z koláča by sa v prípade menších ústupkov iba mierne spomalilo.

Exportná politika Číny, ale aj ostatných krajín BRICu je v súčasnosti veľkým problémom pre západné ekonomiky. Tie sa preto tento problém rozhodli riešiť prostredníctvom WTO. Sťažnosť USA a EU čínske ministerstvo obchodu odmietlo a zároveň prisľúbilo, že v súvislosti s týmto problémom bude pokračovať v konzultáciách podľa pravidiel WTO. Avšak nemožno očakávať, že by prišlo k nejakým výrazným zmenám. Vyžadovať od suverénnej krajiny, ktorá sa navyše správa v súlade (aj keď určite na hrane) pravidiel WTO, aby sa správala tak, ako to práve USA a EÚ momentálne vyhovuje, je nemožné. A práve preto je táto snaha márna. Západný svet sa nemá možnosť vyhnúť tomu, že Čína a ostatné krajiny BRIC-u sa budú správať suverénne a ich politiky teda budú často krát protichodné s tými, ktoré by si západ želal, keďže najmä pri Číne už v súčasnosti nemožno hovoriť o tom, že Čína je závislou od západu, ale skôr o tom, že svet sa stáva závislým od Číny. Je teda isté, že ceny komodít budú v budúcnosti závisieť viac aj od politiky Číny a iných v súčasnosti ešte sa rozvíjajúcich krajín, ktorých vážnosť slova vo svete sa neustále zvyšuje.

Včerajšie obchodovanie

Včerajšie obchodovanie s komoditami skončilo prevažne v zelených číslach. V pluse sa podarilo skončiť aj hlavným komoditám a teda zlatu a rope. Ropa si na svoj účet pripísala viac ako 2,5 % a zlato približne 0,3 %. Hnacím motorom rastu cien komodít bol oslabujúci sa americký dolár. Keďže akciové indexy včera skončili tiež zmiešane, nebol väčší dôvod na to, aby komodity skončili v mínuse. V mínuse skončil napríklad zemný plyn, ten však po vyše mesiac a pol trvajúcej rely koriguje svoje zisky na základe slabých fundamentov.

Dnešné obchodovanie

Dnes by s cenami komodít mohlo najviac pohnúť zverejnenie zásob ropy z U.S. ekonomiky, ktoré budú zverejnené o 16.30 hodine. Tie by podľa očakávaní koša analytikov mali v týždni končiacom 19. júna poklesnúť nasledovne: zásoby ropy -1,0 mil. barelov, zásoby benzínu +1,0 mil. barelov, zásoby destilátov +0,9 mil. barelov a využitie rafinérií by malo narásť o 0,1%. S takýmito očakávaniami sa však výrazne nestotožňuje API (American Petroleum Institute), ktorého analytici očakávajú výrazne horšie výsledky (zásoby ropy -0,1 mil. barelov, zásoby benzínu +3,7 mil. barelov, zásoby destilátov +2,3 mil. barelov a využitie rafinérií +1,9 %). To sú čísla, ktoré nám môžu napovedať, že dnes môže prísť k výraznému poklesu ceny ropy. A k takémuto scenáru sa dnes prikláňame aj my. Hoci výsledky pravdepodobne nebudú až také zlé, ako očakáva API, podľa našich očakávaní vyjdú horšie v porovnaní s očakávaniami trhu a to spôsobí prepad ceny ropy. Augustový futures kontrakt by sa tak dnes mohol pokojne dostať aj pod úroveň 67 USD za barel.

Autor: Pavol Vejmelka, CI KOMODITY a.s.

www.cikomodity.com