Týždeň na trhoch: Trhy čakajú na jasný signál
Pridajte názor26. 6. 2009 - Nálada na trhoch bola v priebehu týždňa premenlivá, keď obchodníci zneistený ohľadom opodstatnenosti rastu na trhoch z posledných mesiacov očakávajú jasnejší signál ohľadom ďalšieho vývoja v svetovej ekonomike.
Svetové akciové a komoditné trhy otvorili nový týždeň výpredajmi, výraznou mierou sa o to pričinila Svetová banka, ktorá znížila odhad rastu globálnej ekonomiky na roky 2009 a 2010, oproti marcovému odhadu poklesu o 1,7 % v súčasnom roku a rastu o 2,3 %, v roku 2010 očakáva Svetová banka pokles o 2,9 % v roku 2009 a rast 2 % v roku 2010. Táto správa prišla v čase, kedy väčšina inštitúcií skôr upravuje svoje odhady smerom nahor, čo ešte viac zneistilo obchodníkov, ktorí pochybujú nad opodstatnenosťou prudkých rastov na trhoch z posledných troch mesiacov. Trhy tak túto správu prijali negatívne a hlavné európske a americké akciové indexy prekonávali svoje júnové minimá.
Nasledujúce dni priniesli zmiešané správy, následkom ktorých sa často nálada na trhu menila, k výraznejším ziskom a ani stratám sa však väčšina hlavných indexov nedopracovala. Obchodníkov potešila Európska centrálna banka, ktorá naliala do bankového systému ďalších 442 mld. eur s cieľom oživiť úverové trhy, správa OECD, ktorá na rozdiel od Svetovej banky zvýšila očakávania vývoja ekonomík zoskupenia z – 4,3 % na – 4,1 % za rok 2009 a z – 0,1 % na 0,7 % za rok 2010, ako aj májové americké objednávky tovarov dlhodobej spotreby, ktoré navzdory očakávaniam poklesu o 0,6 % dokázali medzimesačne vzrásť o 1,8 %.
Naopak, pesimistické očakávania živili údaje z amerického trhu s bývaním a výsledok zasadnutia Výboru pre operácie na voľnom trhu amerického FEDu. Májový dopyt po domoch v najväčšej svetovej ekonomike nenaplnil očakávania, keď rast predaja novo postavených domov klesol za posledných dvanásť mesiacov končiacich sa májom o 0,6 % na 342 000 a počet predaných domov mimo novostavieb vzrástol o 2,4 % na 4,77 mil. domov. Obe hodnoty však zaostali za očakávaniami na úrovni 360 tis. a 4,82 mil. FED v tlačovej správe po zasadnutí Výboru pre operácie na voľnom trhu uistil verejnosť, že zvyšovanie úrokových sadzieb v najbližšej dobe nechystá, ale nerozhodol o navýšení nákupu štátnych dlhopisov v reakcii na rast úročenia v krajine. To prijali obchodníci negatívne, keďže vyššie úroky najmä na dlhodobé pôžičky a hypotéky by mohli oddialiť návrat americkej a následne aj svetovej ekonomiky k opätovnému rastu.
Pozitívna nálada dorazila na svetové trhy až počas štvrtkového obchodovania, keď podnikové dáta amerických spoločností Bed Bath & Beyond a Lennar výrazne prekonali očakávania, čo dodalo obchodníkom optimizmus ohľadom ďalšieho vývoja ziskovosti podnikov. V piatok však už obchodníci neboli ochotní tlačiť akcie do ďalších ziskov a tak má väčšina hlavných indexov namierené k neúspešnému týždňu. V piatok o 15:00 sa pohybovali britský index FTSE s týždňovou stratou 2,4 % a nemecký DAX so stratou 1,3 %. V Spojených štátoch klesol počas prvých štyroch dní týždňa index Dow Jones o 0,8 % a širší index S&P 500 o 0,1 %, darilo sa však japonskému indexu Nikkei, ktorý ukončil v piatok tohtotýždňové obchodovanie so ziskom 0,9 %
Švajčiarska centrálna banka opäť intervenuje
Pozornosť sa v priebehu týždňa sústredila na dolárové páry, keď obchodníci očakávali výsledky zasadnutia Výboru pre operácie na voľnom trhu amerického FEDu. Dolár sa tak pred zasadnutím dostal pod predajný tlak, ktorý ho dostal takmer na dvojtýždňové minimá. Odtiaľ sa odrazil v stredu po nečakanej intervencii Švajčiarskej národnej banky na devízových trhoch, ktorá v snahe oslabiť svoju menu nakupovala cudzie meny vrátane dolárov predávala franky. Očakávané zasadnutie FEDu napokon neprinieslo navýšenie objemu nákupu štátnych dlhopisov a dolár následne zvýšil svoje zisky. Prišiel však o nich v posledných dvoch dňoch týždňa, keď návrat pozitívnej nálady na trh opätovne odvrátil pozornosť od americkej meny v prospech rizikovejších aktív. V piatok o 15:00 sa dolár na páre s eurom obchodoval s týždňovou stratou 0,9 % na úrovni 1,4077 EUR/USD.
Švajčiarska centrálna banka je jedinou poprednou západnou centrálnou bankou, ktorá v reakcii na krízu priamo intervenuje na devízových trhoch, aby oslabila kurz svojej meny. Prinútila ju k tomu hrozba importovanej deflácie, ktorá otvorenej švajčiarskej ekonomike hrozí pri silnom kurze švajčiarskeho franku, ten je obchodníkmi stále považovaný za bezpečný prístav a neistý vývoj ekonomiky ho dostáva do centra pozornosti obchodníkov. Ceny v krajine sa v máji prepadli medziročne o 1 % najmä vďaka lacnejším importom, v prípade ďalšieho posilňovania franku by tak krajina mohla čeliť dlhotrvajúcemu obdobiu deflácie. Tohtotýždňová intervencia bola v poradí už druhou od marca a dokázala posunúť frank do piatku 15:00 na páre s eurom k strate 1,4 % na úroveň 1,5270 EUR/CHF. Voči doláru však po intervencii frank väčšinu strát získal späť a pohyboval so stratou 0,4 % na úrovni 1,0848 USD/CHF.
Komoditné trhy začali týždeň výpredajmi, nasledovala korekcia
Po výpredajoch z úvodu týždňa nabrali komodity opäť rastúci trend, keď sa investori po korekcii opäť zamerali na komodity. Aktivitu obchodníkov na komoditných trhoch opäť prebudil slabnúci dolár, ktorý vďaka svojej negatívnej korelácii vzbudil záujem o komodity. Ceny ropy po výpredajoch z úvodu týždňa opäť podporili klesajúce zásoby v Spojených štátoch, ktoré po dosiahnutí maxím na prelome apríla a mája nabrali klesajúci trend. Z posledných ôsmych týždňov dokázali zásoby klesnúť až sedemkrát, v tom predošlom o 3,9 mil. barelov na najnižšiu úroveň od marca 353,85 mil. barelov. Cenám ropy pomohli aj nepokoje v Nigérii, kde militanti napadli na ťažobné zariadenia spoločnosti Royal Dutch Shell, čo sa pravdepodobne prejaví na dočasnom znížení dodávok ropy z krajiny. V piatok o 15:00 sa pohybovala cena severomorskej ropy brent na úrovni 69,27 dolára za barel, čo bolo o 0,3 % menej ako zatváracia hodnota predošlého týždňa. Po troch týždňoch poklesu zažíva úspešný týždeň aj zlato, okrem oslabujúceho dolára k tomu prispel aj americký FED, ktorý ponechá úrokové sadzby v krajine blízko nule dlhšiu dobu, čo priblížilo možnosť vyššej inflácie po skončení recesie. Cena zlata, ktoré je obľúbeným nástrojom na zaistenie voči inflácii, vzrástla do piatku 15:00 o 1,1 % na 945,45 dolára za uncu.
Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers