MF otáľa so zverejnením analýzy dopadov zmien v 2. pilieri

Ministerstvo financií (MF) SR ani po troch mesiacoch nezverejnilo výsledky dopracovanej analýzy dopadov zmien v regulácii na systém dôchodkového sporenia, ktorú vypracovala Národná banka Slovenska (NBS). Pôvodnú analýzu, v ktorej centrálna banka konštatovala, že novostanovená výška odplaty za správu dôchodkového fondu nemusí pokrývať náklady DSS a môže výrazne ovplyvniť podmienky ich podnikania, pritom rezort financií vrátil NBS na dopracovanie. Minister financií Ján Počiatek totiž v marci tvrdil, že pôvodná analýza bola len "určitým fragmentom" pohľadu na celý problém. "Dnes sme sa s guvernérom dohodli, že táto analýza bude dopracovaná v plnej miere zo všetkých uhlov pohľadu a potom ju samozrejme predostrieme," povedal po jednom z marcových rokovaní vlády Počiatek.

Podľa vyjadrenia hovorkyne NBS Jany Kováčovej bola "analýza na požiadanie pána ministra dopracovaná a odovzdaná na ministerstvo financií ešte v priebehu marca". Rezort financií pritom zatiaľ závery dopracovanej analýzy nezverejnil. "V prípade záujmu môže byť zverejnená v najbližšom čase," uviedol pre agentúru SITA hovorca MF Miroslav Šmál v odpovedi na otázku, prečo rezort doplnenú analýzu ešte nezverejnil. Občanom, ktorí sú v druhom pilieri a chcú z neho vystúpiť, alebo naopak sa chcú stať účastníkmi dôchodkového sporenia, zostáva pritom na rozhodnutie iba pár dní. Po opätovnom otvorení sa totiž druhý pilier pre vstupy aj výstupy zatvorí 30. júna.

Jedným z argumentov ministra financií Jána Počiatka v prospech dopracovania spomínanej analýzy bolo aj to, že médiá podľa jeho slov pôvodné závery NBS do určitej miery dezinterpretovali. Hovorca rezortu M. Šmál v tejto súvislosti uviedol, že hlavným dôvodom opätovného otvorenia 2. piliera bol vznik finančnej krízy a z toho vyplývajúca možnosť prehodnotiť rozhodnutie každého investora zostať v tomto systéme.

Vláda a následne aj parlament v skrátenom legislatívnom konaní odsúhlasili zmeny v systéme dôchodkového sporenia s účinnosťou od začiatku júla tohto roka. Súčasný poplatok za správu dôchodkového fondu sa tak zníži z 0,065 % na 0,025 % z čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Podľa pôvodnej analýzy centrálnej banky však nemusí výška odplaty za správu dôchodkového fondu pokrývať náklady DSS a môže výrazne ovplyvniť podmienky ich podnikania. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) po schválení takéhoto zníženia uviedla, že pokles o 62 % je významný a tento krok vníma ako krok, ktorý bol urobený proti sektoru dôchodkového sporenia. "Pokiaľ sa pôjde takýmto smerom, tak to môže znamenať, že je tu snaha o likvidáciu DSS," informovala ADSS. "Ja som ešte zatiaľ nepočul žiaden relevantný argument, že prečo by mal vôbec niekto s niečím skončiť," reagoval v marci na možné negatívne ovplyvnenie činnosti DSS Počiatek.

Podľa novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá nadobudne účinnosť budúci týždeň, bude výška poplatkov pre DSS závisieť aj od výkonnosti jednotlivých dôchodkových fondov. Pribudne totiž poplatok pre DSS za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Ten však budú môcť správcovia penzijných úspor od sporiteľov inkasovať najskôr od začiatku budúceho roka. Až vtedy totiž uplynie polročné obdobie od účinnosti zákona, počas ktorého sa má sledovať zhodnocovanie majetku v penzijných fondoch.

Podľa novely zákona budú dôchodkové správcovské spoločnosti pri každom dôchodkovom fonde vytvárať tzv. garančný účet. Ak dôchodková správcovská spoločnosť zhodnotí peniaze sporiteľov lepšie ako plánovala, bude môcť čerpať poplatky z tohto účtu. Ak sa tak podľa nej nestane, penzijná spoločnosť bude musieť do tohto fondu doplácať z vlastného majetku. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde bude podľa schválenej novely najviac 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi.