Banky na kolenách ...

Reakcie finančných trhov opäť výrazne postrádajú logiku vo svojom pohybe, všetko to len potvrdzuje názory, že investori pod nárastom neistoty a rizika na trhu strácajú pozitívny výhľad (prestávajú reagovať na fundamenty). Neustále zmeny komentárov čelných menových, politických a ekonomických predstaviteľov o výhľade globálnej ekonomiky túto neistotu iba umocňujú. Všetci sa zhodujú v tom, že rok 2010 by mohol priniesť miernu stabilizáciu ekonomík a postupný odraz, druhým dychom však dodávajú, že tieto projekcie pracujú s výrazným stupňom neistoty. Definovať stupeň neistoty najlepšie zvládol prezident ECB Trichet, ktorý konštatoval ...„modely ekonomického rastu a ich projekcie pracujú s tak neštandardnými úrovňami veličín, že výsledky projekcií sú viac nereálne ako reálne“... Jednoducho povedané centrálne banky nikdy neriešili situáciu, ktorá vznikla aktuálne počas prehlbovania finančnej krízy a preto ani ich modely nedokážu pracovať pri neštandardných makroekonomických  veličinách s vysokým stupňom istoty.

Neistota, neurčitosť, vysoké riziko sú náplňou takmer každého posledného vystúpenia centrálnych bankárov. Rast rizikovej averzie spolu s prepadom akciových trhov zatiaľ prospieva zelenej bankovke, ktorá sa počas dnešného rána dostal k minimám na 1,3860/50 EURUSD a 1,6050/40 GBPUSD. Zelená bankovka napriek tlakom zo strany zoskupenia BRIC ohľadom zníženia jej postavenia ako globálnej rezervnej meny plní funkciu bezpečného prístavu „safe heaven“. Je zjavné, že FED pod tlakom prehlbujúcej sa kontrakcie US ekonomiky a rastu nezamestnanosti, spolu s neštandardným bankovým prostredím realizuje agresívnu menovú politiku. Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky, alebo tlačenie peňazí do obehu je naozaj kráčanie po tenkom ľade. Výsledok môže priniesť „studenú sprchu“  v prudkej erupcii inflačných rizík a výrazných strát v bilanciách FEDu. Ak si však FED je istý dlhotrvajúcou recesiou, je táto politika menej riziková, pretože kontrakcia ekonomiky bude chladiť inflačné riziká. Na druhej strane odsudzovať FED za politiku tlačenia peňazí do obehu v súčasnej situácii je minimálne krátkozraké, pretože podobnú politiku robia všetky kľúčové centrálne banky. Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky okrem FEDu praktizujú BoE, BoJ  a SNB (tá dokonca neváha priamo intervenovať na FX trhoch aby zvýšila efekt nalievania peňazí do obehu cez slabý CHF).

A posledný mohykán medzi centrálnymi bankami, ktorý sa pýšil svojou štandardnou  menovou politikou – ECB, je pravda, že nerobí kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky, ale kreditné. Výsledok je rovnaký - peniaze sa dostávajú do obehu v enormnom množstve, rozdiel je v nesení riziká (ECB nesie menšie riziko, čo je výsledkom jej štatútu, je centrálnou bankou ekonomického a hospodárskeho zoskupenia nie štátu a preto si nemôže zobrať na seba výrazné riziko). Posledné kroky ECB však naznačujú jej finančnú „zvrátenosť“ , kedy neváha urobiť z európskej ekonomiky vazala „prehnitého“ európskeho bankového systému. Prvý historický 12-mesačný refinančný tender priniesol nárast likvidity na medzibankový európsky trh v objeme 442 mld. EUR za 1%. Banky však nepoužili tento príval likvidity na riešenie úverovej aktivity (darmo ECB plače, že peniaze od nej sa nedostávajú k firmám a spotrebiteľom), ale na riešenie vlastných problémov a vytvorenie si bezpečného vankúša v prípade prehĺbenia finančnej krízy. ECB sa vracala likvidita spätne cez depozitné úložky pri sadzbe 0,25% (O/N). Banky tak strácali takmer 0,75%, preto ECB podala včera bankám opäť pomocnú ruku cez sterilizačný O/N tender, kde im poskytla priemernú sadzbu 0,64%. ECB tak naozaj poskytuje komerčným bankám v Eurozóne nadštandardný servis, ktorý „deformuje“ základné princípy trhu.

Je všeobecným tajomstvom, že európske banky majú výrazné problémy s vysokou úverovou angažovanosťou v strednej a východnej Európe. Väčšina bánk v Eurozóne bude potrebovať navŕšenie kapitálu (Almunia), je teda prehnaná starostlivosť ECB o svoje „ovečky  v košiari“ výsledkom obáv, že prípadný kolaps komerčných bánk by mohol priniesť domino efekt na celý EU bankový systém. Prečo sa európske banky a vlády boja stres testovania bankového systému (Almunia „nemôžeme donútiť krajiny v Eurozóne zverejniť výsledky stres testovania“).

Je naozaj európsky bankový systéme na tom tak zle, že ECB sa musí ponížiť a poskytovať im peniaze takmer zadarmo na dlhé obdobie? Odpoveď nám dnes ráno ponúkol člen ECB Bini-Smaghi, „európsky bankový systém nie je schopný samofinancovania v strednodobom a dlhodobom období“... Povedané jednoducho európske banky nie sú schopné vykonávať svoje funkcie bez pomoci centrálnej banky a vlád, čo vedie k prehlbovaniu problémov na úverovom trhu a prepadu ekonomiky. Najhorší je časový horizont, tento stav predpokladá ECB by mohol trvať viac ako 12-mesiacov až niekoľko rokov. Nemeckí predstavitelia (prezident Budnesbanky Weber, minister financií Steinbruck) pri svojich každodenných komentároch nezabúdajú pripomenúť. Že v nemeckej ekonomike neexistuje úverová kríza. Možno sa snažia držať porekadla, že 100-krát povedaná lož sa stáva pravdou, realita je však omnoho krutejšia, keď kroky ECB jasne naznačujú, že v Eurozóne je úverová kríza a banky by bez pomoci ECB neprežili.

Zásahy centrálnych bánk a vlád, nalievanie peňazí do obehu cez nástroje menovej politiky a fiškálne stimuly vlád výrazne deformujú trh. Investorom tak ostávajú iba oči pre plač, pretože všetky dáta a projekcie tak výrazne strácajú svoj pôvodný význam (práve preto je čoraz častejšie vidieť neochotu reagovať investorov na zverejnené makrodáta). Dá sa predpokladať, že pokiaľ centrálne banky a vlády budú deformovať princípy voľného trhu a na finančných trhoch bude vládnuť chaos a neinformovanosť, trhy sa budú správať iracionálne, racionalita je aktuálne najväčšie riziko investora (vtedy sa oplatí držať trhového sentimentu a neskúšať kontrariánsku stratégiu proti trhu napriek tomu, že fundamenty na to poukazujú)...

Dnešný deň začína zasadnutie najmocnejších ekonomík G-8 (8-10. júla v Taliansku), kde by sa mali prerokovávať hlavne dopady finančnej krízy na ekonomiku. Globálna ekonomika potrebuje naštartovanie, preto kľúčovými bodmi by malo byť odstránenie protekcionizmu v medzinárodnom obchode (preto boli pozvané i krajiny BRIC, Mexiko, Egypt a Juhoafrická republika). Práve rozmrazenie medzinárodného obchodu by mohol byť prvým kľúčom k stabilizácii ekonomiky, druhým závažným bodom by mala byť stabilizácia bankových sektorov a navrhnutie prípadných rokov pre vytvorenie silnejších regulárotov na finančných trhoch.

Spoločnosť krajín BRIC naďalej udržuje otázku prípadného prerokovania postavenia USD, ale aktuálna neistota na finančných trhoch a prehlbovanie recesie v niektorých ekonomík bude odsúvať túto požiadavku do pozadia (naznačili to i nemecké včerajšie komentáre, že otázky FX trhov a postavenie USD by nemali byť bodmi rokovania G-8). USD by tak nemalo hroziť výrazné riziko zo slovných atakov zo strany G-8, čínska strana i pod tlakom etnických nepokojov by mohla byť umiernená.

EURUSD napriek prázdnemu fundamentálnemu kalendáru z US ekonomiky bude výrazne sledovať vyjadrenia G-8 na výhľad ekonomického rastu, spolupráce a podpory finančných trhov. Jediným zástupcom fundamentálnych indikátorov sú dáta finalizácie ekonomického rastu z Eurozóny (-4,8% Y/Y, -2,5% Q/Q) a nemecké dáta májovej priemyselnej produkcie.

Zo strednodobého hľadiska EURUSD prelomil nadol rastový