Deflačná vlna „zaliala“ Eurozónu...

Deflácia sa postupne stáva realitou všedných dní európskej ekonomiky, čo dokazujú čiastkové dáta CPI (index spotrebiteľských cien) z jednotlivých európskych ekonomík Eurozóny. 22-ročné minimá cenovej hladiny z Nemecka na úrovni -0,6% Y/Y naznačujú blížiacu sa hrozbu, španielske dáta na úrovni -1,4% Y/Y to len potvrdzujú.  Podľa ECB je pokles cenovej hladiny v Eurozóne iba dočasný (niekoľko mesiacov) a postupne by sa inflačné dáta mali vrátiť do kladných úrovni, ale hlboko pod cenovú stabilitu ECB (2% Y/Y). Aktuálne deflačné hrozby v Eurozóne (dnešné júlové dáta CPI môžu poukázať na druhý záporný mesiac po sebe) sú výsledkom výrazného medziročného poklesu cien energií (v lete 2008 dosahovala cena ropy svoje historické maximá).

Krátkodobý pokles cenovej hladiny pri výraznom spomalení ekonomiky a hlbokej ekonomickej kontrakcii môže pôsobiť pozitívne, cez naštartovanie spotrebiteľských výdajov. Ak však spotrebitelia začnú meniť svoje inflačné očakávania na deflačné (budú rátať s neustálym poklesom cenovej hladiny) ekonomike hrozí deflačná špirála (pokles cenovej hladiny, spotrebiteľských výdajov a reálnych príjmov obyvateľstva z dôvodu zvýšenia hodnoty úverov). ECB tak bude veľmi pozorne sledovať vývoj poklesu cenovej hladiny, ak sa stane trvalejším zjavom v Eurozóne, nemôžeme vylúčiť ani zníženie sadzieb ECB (aktuálne 1%). Posledné vyjadrenia členov ECB k úrokovej sadzbe, že je primeraná k aktuálnemu stavu ekonomiky nevylučujú možnosť jej pohybu. ECB tak na rozdiel od FEDu, BoE nevylúčila ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, aj keď to je podmienené výraznejším poklesom cenovej hladiny (prielom úrovne CPI -1% Y/Y by mohol byť tým správnym impulzom).

Okrem spomenutého výrazného poklesu cien ropy na medziročnom porovnaní sú ďalšími faktormi podporujúcimi deflačné ohniská v Eurozóne silné EURo a „zmrazený“ úverový trh. Júlový úverový prieskum ECB vydaný tento týždeň jednoznačne potvrdil, že žiadna z komerčných bánk v Eurozóne neuvoľnila svoju úverovú politiku, ale naďalej sa skôr sprísňujú podmienky pre poskytovanie úverov na starom kontinente. ECB naznačila svoje výrazné znepokojnie nad daným stavom úverového trhu. Tento „status quo“ európskeho trhu v Eurozóne trvá napriek výraznej podpore od strany ECB v podobe zníženia základnej sadzby na 1%, dlhodobými refinančnými operáciami (12-mesačný refinančný tender v objeme 442 mld. EUR) a nákupom krytých dlhopisov v objeme 60 mld. EUR. Tvrdé dopady finančnej krízy na finančný sektor v Eurozóne, ktorý zatiaľ neprešiel očistou ako v USA a UK, tak nedovoľujú uvoľnenie úverového trhu v Eurozóne. Riziká úverovej angažovanosti európskych bánk voči ekonomikám strednej a východnej Európy sa prejavujú v potrebe výraznej tvorby opravných položiek (má dopad na navršovania kapitálu), čo sa  v konečnom sumári odzrkadľuje na neochote bánk poskytovať úvery. Vývoj ekonomík strednej a východnej Európy (niektoré na ročnej báze stratili takmer štvrtinu svojho ekonomického potenciálu – Litva) bude tlačiť na ešte výraznejšie uťahovanie úverového trhu na starom kontinente.

Výhľad globálnych zmien v medzinárodnom obchode, kde USA jasne preferujú a presadzujú politiku výrazného ústupu z doteraz preferovanej dovoznej politiky, naznačuje riziko pre proexportne orientované európske ekonomiky. Bankový sektor Eurozóny je aktuálne spolu s vývojom v ekonomikách strednej a východnej Európy najvýraznejším rizikom pre stabilitu Eurozóny a jej spoločnej meny Eura. Práve posledný faktor deflačných rizík – v podobe silného EURa, sa zatiaľ výraznejšie neprejavuje, ale s postupnou stabilizáciou ostatných globálnych ekonomík bude vysoká úroveň EURa výrazným bremenom pre obnovu európskej ekonomiky.

EURo nie je pánom svojho vývoja a ECB aktuálne nemôže s jeho výraznou apreciáciou nič robiť. EURo spolu s USD tvoria dva základné piliere rezervného menového systému (USD 66%, EURo 33%, GBP a JPY sú zastúpené minimálne). Práve výrazný pokles dôvery na USD pod tlakom agresívnej menovej politiky FEDu (nalievania USD likvidity na medzibankový trh) vytvára enormné tlaky na posilňovanie EURa, ak si k tomu zoberieme pozitívne korelácie európskej meny s akciovými a komoditnými trhmi, tak EURo sa môže udržiavať na silných úrovniach po dlhšie obdobie. Najväčšou hrozbou EURa je globálny rezervný menový systém postavený na dvoch menách, pri výraznejšom ústupe jej dominantného faktora – USD, tak EURo bude čoraz výraznejšie prenášať svoje silné úrovne na európsku ekonomiku. Ak teda európska ekonomika nebude zvládať tlak silného EURa, spolu s narušením Paktu stability (prísnych podmienok na udržiavanie fiškálnych pravidiel) vytvára sa tak tu výrazné riziko pre budúci vývoj spoločnej Eurozóny.

Tento výhľad si uvedomujú všetci zainteresovaní, preto je tu posledné mesiace snaha o reformu medzinárodného menového systému, ktorý by prijal do svojho „košiara“ novú menu. Všetko poukazuje na čínsky juan, ktorý by mohol prevziať na seba časť tlaku z USD, z čoho by výrazne profitovala i spoločná európska mena. Tento výhľad je však v horizonte niekoľkých rokov, preto sa dá očakávať, že európska ekonomika bude musieť zvládať silné výkyvy EURa po dlhšie obdobie (čo sa prejaví nízkou cenovou úrovňou a udržaním úrokových sadzieb ECB na historických minimách i počas celého roka 2010). Včerajšie vyjadrenia Medzinárodného menového fondu, že EURo je oproti USD nadhodnotené o 15% (tým by posúvali hladiny EURUSD k 1,20) naznačujú výrazné tlaky na cenovú úroveň v Eurozóne a podporu deflačných rizík cez lacný dovoz.

Výrazne odlišné problémy ako Eurozóna má UK ekonomika, ktorá včera poskytla pozitívne dáta cien domov za júlové obdobie (sledované spoločnosťou Nationwide). Tretí mesačný nárast cien domov v ostrovnej ekonomike dosiahol najväčší prírastok nehnuteľností od februára 2007, čo sú úrovne pred realitnou bublinou. Práve stabilizácia realitného trhu bude tlačiť na ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky BoE, ktorá využíva na nákup GBP dlhopisov objem 125 mld. GBP zo schváleného balíčka 150 mld. GBP. Po posledných dátach z UK ekonomiky je viac ako pravdepodobné, že BoE by nemusela navršovať svoj program nákupu dlhopisov, ale postupne by zavádzala exitovú stratégiu (sťahovanie likvidity z medzibankového trhu aby zabránila inflačným rizikám). BoE by tak mohla byť prvou centrálnou bankou, ktorá by pristúpila k navŕšeniu sadzieb a spustenie exitovej stratégie, tento výhľad sa postupne začína prejavovať na GBP, ktorá výrazne získavala po včerajších dátach realitného trhu. BoE nemusela doteraz počas finančnej krízy čeliť tak výrazným deflačným hrozbám (poklesu cenovej hladiny) ako FED a ECB, čo bolo spôsobené oslabením GBP.

EURUSD sa počas noci dostal nad úroveň 1,41 k maximám na 1,4140/50 pod tlakom silného tlaku akciového trhu (SP už dýcha na krk magickej 1000). Pozitívny rast akciových trhov (DJIA 0,92%, SP 1,19%, Nasdaq 0,84%) sa spolu so stabilizáciou realitného trhu v UK prejavil i na pozitívnom vývoji GBPUSD 1,6570/80). EURUSD dokázal uhájiť úroveň 1,4150 a tretí deň po sebe zatváral pod úrovňou 1,42 EURUSD, čo je pozitívne pre udržanie trendu na retestovanie miním 1,4010/00 EURUSD. Stále sme tak v procese formovania a vypĺňania reverznej (obratovej) technickej formácie „dvojitého vrcholu“ od maxím v pásme 1,4310/30 EURUSD. Vyplnenie formácie by nastalo poklesom páru pod úroveň 1,40 EURUSD k minimám na 1,3850/00 a potenciál by siahal až k minimám na 1,34/1,33 EURUSD.

Dnešný deň prináša už spomenuté dáta cenovej hladiny (CPI) z Eurozóny, predpoklady smerujú k historickým minimám na -0,4%