Skrachovaný US spotrebiteľ
Diskusia 114. 8. 2009 - Hneď v úvode včerajšej európskej devízovej obrátky sme sa dočkali pozitívnych prekvapení v podobe opätovného rastu nemeckej aj francúzskej ekonomiky na kvartálnej báze vo výške 0,3%, čo opätovne zlepšilo náladu na devízových trhoch a viedlo k tlaku na oslabovanie dolára a jenu ako bezpečných prístavov. Rovnako blahodarne v prospech eura pôsobil následne aj výsledok za 2Q z eurozóny ako celku, ktorá skončila na kvartálnej báze v miernej kontrakcii -0,1% no číslo bolo opäť lepšie ako očakávania analytikov.
Hneď v úvode včerajšej európskej devízovej obrátky sme sa dočkali pozitívnych prekvapení v podobe opätovného rastu nemeckej aj francúzskej ekonomiky na kvartálnej báze vo výške 0,3%, čo opätovne zlepšilo náladu na devízových trhoch a viedlo k tlaku na oslabovanie dolára a jenu ako bezpečných prístavov. Rovnako blahodarne v prospech eura pôsobil následne aj výsledok za 2Q z eurozóny ako celku, ktorá skončila na kvartálnej báze v miernej kontrakcii -0,1% no číslo bolo opäť lepšie ako očakávania analytikov. Je tak kríza už minulosťou? My rozhodne nie sme optimistickí. Čisto z technického hľadiska až dva po sebe idúce kvartály s rastom HDP by znamenali koniec recesie. No okrem toho máme niekoľko ďalších argumentov prečo tvrdíme, že optimizmus je predčasný. Pozrime sa tak na ne.
K rastu hospodárstva najmä v Nemecku prispel vo veľkej miere rast čistého export. No vychádzajúc z toho, že export na ročnej báze silno prepadol, číslo čistého exportu skončilo pozitívne najmä vďaka ešte výraznejšiemu poklesu importov, čo poukazuje na slabý domáci dopyt. Vzhľadom na tento fakt bude musieť byť aj obnova Slovenskej ekonomiky (Nemecko je náš najväčší obchodný partner) odložená na neskôr.
Rovnako pripomíname, že k rastu v druhom štvrťroku prispela aj spotreba domácností a vlády čo bolo spôsobené niektorými jednorazovými opatreniami a fiškálnymi stimulmi ako napríklad šrotovné. No stále nezabúdajme, že očakávanie ďalšieho rastu nezamestnanosti a postupného vyprchávania bublín fiškálnych stimulov nás nerobí optimistickými s ohľadom udržania rastu spotreby.
Hoci dáta rastu nemeckého hospodárstva príjemne prekvapili trhy a politikov určite aj potešili, keďže teraz sa môžu hrdiť fantastickými krokmi na zabránenie ešte hlbšej krízy v podobe rôznych fiškálnych stimulov a napríklad aj šrotovného (čo autor článku niekoľko krát kritizoval). To, že nemecký dlh rastie, je odsúvané na vedľajšiu koľaj. Veď čo tam po tom, to môže splácať niekto druhý a v konečnom dôsledku ako povedal socialista Keynes z dlhodobého hľadiska sme aj tak všetci mŕtvi. Ekonomika nadopovaná fiškálnymi stimulmi tak rástla v Nemecku o 0,3% q/q.
No nezabúdajme, že na ročnej báze je tu stále prepad o 4,6%. Zadlžovanie sa na rast síce vyzerá marketingovo dobre najmä keď sa tento rast dostavil rýchlejšie ako sa očakávalo a ešte počas volebného obdobia, kde sú politici vo funkciách, ale je to vlastne chválenie sa cudzím perím. Vysvetlíme príkladom zo života. Veď aj keď si bežná rodina kúpi dom a presťahuje sa povedzme zo starého ošarpaného bytu, tak na prvý pohľad sa možno zdá, že ich bohatstvo a životná úroveň narástli. Nuž ale keď si kúpili rodinný dom na úver. Stále ho budú musieť v budúcnosti splácať, čo až tak potešiteľné nie je a bohatstvo sa im v podstate nezvýšilo, keďže za okamžitú spotrebu budú musieť v budúcnosti ešte zaplatiť viac. A to bude znamenať nižšie disponibilné zdroje v práve v budúcnosti a s tým súvisiacu aj nižšiu spotrebu.
Ak vychádzame teda z toho, že nemecká ekonomika je stále v takmer 5% prepade zo svojich maxím v 2008 a očakávame kvartálny rast okolo 0,6% (priemer za roky 2005/07), tak stále, kým sa dostane na úroveň veľkosti hospodárstva v roku 2008 bude to trvať do konca roka 2011. Navyše rastúca nezamestnanosť a nutnosť konsolidácie verejných financií a limitovanie prípadných ďalších fiškálnych stimulov (spolu s vyprchaním účinkov tých súčasných), či opatrnejší prístup ekonomických subjektov k spotrebe, môže tento čas ešte predĺžiť. Takže nemecké číslo HDP je príjemné, dobre sa naň pozerá, no hovoriť o svetle na konci tunela je predčasné a návrat k stavu ekonomiky ako pred krízou je vzdialený ešte na míle, počas ktorých sa môže zodrať niekoľko párov čižiem.
Vo včerajších popoludňajších hodinách boli v USA rovnako zverejnené dáta silného ekonomického významu v podobe maloobchodných tržieb, ktoré umožnili nazrieť do hlbín US spotrebiteľovej duše. A hoci sa očakávali najmä vďaka fiškálnemu stimulu šrotovného pozitívne čísla a potenciálne až dych vyrážajúce, čo tesne pred ich zverejnením o 14:30 posunulo EURUSD až nad 1,4320 (známa paradigma, kde pri každom lepšom US fundamente je dolár vypredávaný). No čísla priniesli studenú sprchu pre všetkých prehnaných optimistov, keď na mesačnej báze za júl skončili s prepadom 0,1% a číslo očistené o predaj áut dokonca až o 0,6%.
Zdá sa tak, že jediné, čo šrotovné urobilo je, že celkové tržby nezvýšilo ale skôr ukradlo z iných sektorov predajcov. Vládny plán jednej skupiny (daňových poplatníkov) na pomoc inej skupine (výrobcom automobilov) nepomohol tretej skupine (ostatným maloobchodným predajcom). Nuž US spotrebiteľ zatiaľ nevidí tie „green shoots“ teda znaky obnovy ekonomiky o ktorej básni FED a US vláda a nespolupracuje na jej obnove tak, ako by si predstavovali. Jedným z dôvodov je aj to, že je výraznej chudobnejší ako pre krízou a aj opatrnejší, keďže v ekonomike panuje stále veľká neistota. Čisté bohatstvo US domácností dosiahlo vrchol v roku 2006 na úrovni 22 biliónov dolárov a počas marca tohto roka sa prepadlo až k úrovni 12 biliónov dolárov. V súčasnosti dosahuje 15,4 bilióna dolárov. Na druhej strane však hodnota dlhu amerických domácností za posledné roky ostáva takmer stabilná. Súčasný celkový dlh amerických domácností dosahuje takmer konštantnú úroveň 13 biliónov dolárov. Z toho až 10 biliónov dolárov tvorí hypotekárny dlh. Keď US americkým spotrebiteľom klesajú príjmy, určite budú chcieť znížiť aj výdaje a dlh ktorý nesú.
Spotrebu to tak bude tlačiť niekoľko kvartálov do úzadia a USA bude musieť nájsť iný zdroj rastu ako spotrebu. Vládna spotreba, fiškálne stimuly a lacné peniaze navyše nie je tá správna odpoveď aj keď z krátkodobého hľadiska zaberie, no z dlhodobého je to cesta do horúcich pekiel. Nezabúdajme, že otvorený účet dlhodobo bude musieť niekto aj splatiť. Už včera povedal N.N. Taleb (The Black Swan), že je potrebné vykonať štrukturálne zmeny v ekonomike, ktoré sa však zatiaľ nekonajú. Inak tento ekonóm vyhlásil bez akýchkoľvek škrupúľ, že ak bude Bernanke znovu zvolený za šéfa FEDu, Amerika sa reálne z krízy nedostane kvôli ekonomickej filozofii, z ktorej súčasný šéf FEDu vychádza (a pre ktorú Bernankeho nazývame ako riaditeľ tlačiarne na peniaze) a ktorá absolútne nefunguje z dlhodobého hľadiska, čoho dôkazom je vybuchnutá realitná Greenspanova bublina. Z krátkodobého pohľadu sa môžeme dočkať čiastkových úspechov politiky FEDu, a „Helikopter Bena“ ale len za cenu veľkých strát v budúcnosti. Nuž typický keynesiánsky krátkodobý omyl.
Makrokalendár na dnes ponúkne hlavne dáta inflácie z oboch strán Atlantiku, pričom ako prvý bude publikovaný Index spotrebiteľských cien z eurozóny o 11:00, kde sa očakáva záporný rast na ročnej aj mesačnej báze. Jednoducho, keď bublina trhu spľasla je úplne prirodzené, že inflácia je záporná (aj vzhľadom na vyššiu porovnávaciu bázu za minulý rok). Hovoriť o hrozbách deflácie resp. dokonca deflačnej špirály sa nám vidím prehnané a smiešne na rozdiel od Bernankeho. Dáta rovnakej kategórie budú na programe z USA o 14:30, kde sa očakáva záporný rast inflácie až vo výške takmer 1,9% y/y. Nuž v reálnej ekonomike sa nalievanie inflačnej a ničím nekrytej likvidity na trh zo strany FEDu (zatiaľ) neprejavuje. Dôvodom je, že likvidita ostala uzamknutá len na účtoch bánk a na finančnom trhu (aj
