Pred 150 rokmi začal Edwin Drake ťažiť surovinu prevratnou metódou

Frankfurt nad Mohanom 29. augusta (TASR) - Pred 150 rokmi nastala hodina zrodu novej epochy. 28. augusta 1859 narazil bývalý sprievodca na železnici Edwin Drake svojou metódou na prvý ropný prameň. O pár týždňov ju už kopírovali po celých Spojených štátoch. Vynálezca Drake zomrel ako bedár; veľké peniaze na rope dokázali zarobiť iní.

Zmena epochy sa začala zápachom síry. Dráždivý smrad spočinul v to pamätné ráno nad farmou v Titusville. Predák Edwina Drakea ihneď zavetril úspech. Vzrušený sa vrhol k otvoru, ktorý dal jeho šéf vŕtať v Pennsylvánii pred niekoľkými týždňami. Robotník zistil, že sa cez noc asi v 20-metrovej hĺbke nahromadila hnedá hustá tekutina - čistá ropa.

Keď prišiel Drake, žiaril. Konečne má priekopník dôkaz, že ho neprávom zosmiešňovali, lebo ropa sa dá naozaj ťažiť zo zeme. Je to preňho, pre večného smoliara, osobný triumf.

Dosah tohto objavu 40-ročný muž vôbec nemohol tušiť. Drake totiž začal novú éru - ropnú. Že táto klzká, smradľavá látka vyvolá druhú priemyselnú revolúciu, poldruha storočia bude krvou svetového hospodárstva, príčinou svetových kríz a svetových vojen - a že ich bude rozhodovať - to si Drake, samozrejme, vôbec nemohol predstaviť.

Dopyt po takzvanej "kamennej rope" bol v roku 1859 v Spojených štátoch veľmi slabý. Nejestovali spaľovacie motory, nebolo automobilov. Podvodníci plnili tekutinu do fľaštičiek a predávali ich dôverčivým ľuďom ako všeliek na hnačky, choleru, reumu, astmu, dnu a bronchitídu, nemotu a duševné choroby. Na východnom pobreží Spojených štátov sa však petrolej stával čoraz obľúbenejším ako náhrada sviečok. Jeho cena rýchlo rástla.

To, že sa Drake stal hľadačom ropy, bola číra náhoda. Keby nebol zaskakoval ako vrátnik v jednom hoteli v New Havene, nebol by stretol nadšeného ropného investora Jamesa Townsenda. Potreboval vhodného človeka pre špinavú prácu pri získavaní ropy. Townsend si totiž zabezpečil práva na jej hľadanie v Titusville.

Drake prišiel do viesky so 125 obyvateľmi koncom roku 1857. Ľudia ho prijali s rešpektom. Zamestnávateľ ho ohlásil ako plukovníka, hoci tento bývalý umývač riadu a potulný nádenník nikdy neslúžil v armáde. Ale onedlho prišiel o všetok rešpekt.

Ľuďom sa zdala idea tohto Yankeeho, že ropu netreba naberať len z povrchu, ale že k nej treba preniknúť do hĺbky, absurdnou. Veľmi smiešne vyzeral Drakeov nezmysel. Tak nazývali jeho prvú vrtnú vežu, ktorá pozostávala z pozlátaných dosiek. Patrila k nej oceľová rúra a parný stroj, ktorý ju zatĺkal čoraz hlbšie do zeme.

Drake za 18 mesiacov nenarazil ani na kvapku ropy. Aj jeho investori strácali vieru v jeho úspech. Čoraz slabšie boli ich granty, potom Townsend požiadal Drakea, aby prestal s prieskumom. 22. augusta 1859 minul Drake svoj posledný dolár, ale vŕtal ďalej.

O šesť dní dosiahol cieľ. Bol to "lucky strike", šťastný zásah. Keby bol vŕtal o pár metrov vedľa, na prameň by narazil. Teraz však nevedel, čo s pokladom. Naplnil ňou všetky vedrá, umývadlá, ale vrt bol stále plný.

Drake dostal nápad. V miestnom hostinci kúpil 25 prázdnych sudov od whisky. Každý z nich mal obsah 159 litrov - a tak sa zrodil barel. Každý z nich naplnil ešte v ten istý deň. Bola to hodina zrodu hromadnej ťažby ropy.

Prakticky okamžite sa Drakeova metóda rozšírila po celej Pennsylvánii. Nálezov bolo veľa; zbohatlíkov málo. Neustále dochádzalo k nadprodukcii ropy a k prudkým poklesom jej ceny.

Drake už viac šťastia nemal. Techniku ťažby si nedal patentovať, na trhu s komoditou špekuloval a prišiel aj o posledný cent. Zomrel v roku 1880, chudobný a roztrpčený. Obchod s ropou v okolí Titusville dlhé roky kontroloval obchodník z Ohia - John D. Rockefeller.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.