Pošľapaná demokracia

Grécka demokracia

Grécko ako miesto, ktoré poskytlo svetu demokraciu (väčšina síce vládne, ale musí akceptovať menšinu), opätovne mení globálne pravidlá a je nevypovedanou otázkou „čo ponúkne Grécko do  budúcnosti?“. Práve grécky problém v podobe fiškálneho požiaru (snaha znížiť deficit verejných financií z neakceptovateľnej úrovne 12,7% HDP v roku 2009 na 3% HDP do roku 20102) bol nosnou "kostrou" dnešnej obchodnej seansy. Gréci sú síce menšinou v porovnaní s ostatnými ekonomikami v Eurozóne, ale aktuálne využívajú princíp demokracie, kedy práve väčšina musí zachraňovať problémy menšiny.

Eurozóna hasí požiar

Od rána sa informačné agentúry predhbiehali v snahe priniesť informácie o prípadných postupných krokoch na stabilizáciu gréckeho problému, ktorý začína prerastať  hranice Eurozóny. Európska centrálna banka cez svojho prezidenta Tricheta je pripravená poskytnúť spolu s čelnými predstaviteľmi Eurozóny finančnú pomoc gréckej ekonomike. Najčastejšie sa objavoval údaj o objeme finančnej infúzii 20 mld. EURo.

Grécky „epos“ sa tak preklopil do svojho možného záverečného dejstva, kde zdravý rozum niekedy ostáva „stáť“. Ešte ani nezanikol šepot slov z minulého mesiaca, kedy sa čelní predstavitelia ECB a Eurozóny predbiehali v komentároch o tom, že Grécko si musí vyriešiť aktuálny problém samo. Ani nie niekoľko dní po tom ako je už každému jasné, že Grécko nie je schopné si situáciu pred vlastným prahom vyriešiť samo sa rétorika politikov výrazne mení.

Gréci neodmietajú pomoc

Mení sa nielen rétorika ECB a Eurozóny, ale hlavne i samého Grécka. Ešte donedávna „spupné“ výroky gréckych politikov, o tom, že situáciu majú pod kontrolu dostávajú riadnu trhlinu. Dnešný komentár gréckeho ministra financií G. Papaconstantinou, že prípadná grécka žiadosť o finančnú pomoc by mohla byť trhmi interpretovaná negatívne, jasne potvrdzuje zmenu gréckej nálady. Ak by tá finančná pomoc prišla z vonku nie na podnet Grécka, určite by nebola Grékmi odmietnutá. Grékom tečie do topánok, majú necelé dva mesiace, kedy budú potrebovať na trh umiestniť ďalšiu veľkú aukciu EURo vládnych dlhopisov (hovorí sa o objeme 15 mld. EUR), a práve hrozba, že po tomto termíne nebude grécka vláda schopná financovania nedáva spávať politikom a finančníkom v Eurozóne (možno viac ako samotným Grékom).

Trh má obavy

Najlepšie to dnes vyjadrila ratingová agentúra Fitch, do marca sú grécke financie stabilné, potom sa uvidí... strednodobý výhľad pre grécku ekonomiku je veľmi zahmlený... Trhy, investori, ratingové agentúry dávajú jasne najavo, že Grécku nedôverujú. Ako ľahko sa stratí dôvera investorov, o to ťažšie sa získava spätne.
 
Grécke výnosy na 10-ročných EURo dlhopisoch síce dnes mierne poklesli k úrovni 6,4% (najnižší výnos od konca januára), naďalej však odstávajú na pre Eurozónu extrémnych úrovniach. Gréci potrebujú externú pomoc, vyhlásenia najväčšej Únie zamestnávateľov vo verejnom sektore v Grécku o veľkom štrajku práve kvôli snahám gréckej vlády o zníženie verejných výdajov (platov) naznačuje, že Gréci majú demokraciu v krvi. Riešenie plošného škrtu vládnych výdajov ako tomu bolo v Lotyšsku je v Grécku asi nepriechodný a  preto sa dá očakávať snaha Eurozóny tlmiť tento problém externou finančnou pomocou (či je to však správne riešenie do budúcnosti ukáže čas). Ešte nedávno Eurozóna tvrdo kritizoval americký systém záchrany „too big to fail“, a niečo podobné sa snaží zaviesť i pri fiškálnych problémoch v Eurozóne.

Pomoc zatiaľ neoficálne

Večerné informácie, že nemecká vláda rokuje o finančnej pomoci pre Grécko katapultovalo akciové a komoditné trhy prudko nahor. Grécky problém trhy unavuje, preto na akékoľvek riešenie tohto problému reaguje silným nástupom a výpredajom USA (ako bezpečného prístavu). EURUSD si tak pripísal najsilenejšie zisky za posledných niekoľko mesiacov. Otázkou ostáva, či finančná pomoc pre Grécko je správnym riešením, alebo či sa to nebude chápať ako odmena za zotrvanie v Eurozóne (prvé vystúpenie krajiny z klubu EU by bolo tvrdým otrasom pre budúcnosť). Grékom aktuálne zoskupenie v Eurozóne vyhovuje, dostanú finančnú pomoc, zároveň výnosy na ich dlhopisoch napriek riziku sú stále chránene EURovou značkou.

Nové pravidlá

Kolaps Grécka už nie je iba problémom Eurozóny, ale celosvetovým. Kolaps Lehman Brothers naznačil aká je krehká stabilita finančných trhov, ale stále šlo iba o investičnú banku. Kolaps štátu by však potvrdil, že nielen finančný sektor je krehký, ale finančné pravidlá ekonomiky sú pri súčasnom stave krízy bezcenné. Gréci tak okrem demokracie môžu poskytnúť svetu ďalšiu výzvu do budúcnosti, ale jedno je isté demokracia na finančných trhoch neexistuje.

Akciový prierez

Akciové tituly dnes výrazne čerpali energiu (DJIA 1,52%, SP1,30%, Nasdaq 1,17%) z rastu komoditných trhov (ropa 2,80%, zlato 1,30%, 22:00 CET) a tlmenia gréckej hrozby, kedy sa na trhu objavovali informácie z poskytnutia garantovaného úveru zo strany Eurozóny pre prípadné krytie potrieb gréckych dlhov (predpokladaný objem 20 mld. EUR). Práve pokles rizikovej averzie sa podpísal pod odraz komoditných trhov, ktoré cez energetický sektor boli akcelerátorom dnešných ziskov na akciách (viď priložený graf sektorov indexu SP 500). Trhy tak dokázali odignorovať i obavy ratingových agentúr z gréckeho problému a rizika zníženia AAA ratingu pre UK ekonomiku (Fitch), do pozadia ustúpili i negatívne výhľady ratingovej agentúry Standard/Poors pre americké finančné kolosy Bank of America a Citibank, ktoré v tomto roku by mali čeliť ďalším úverovým stratám.

Graf vývoja sektorov SP 500

Autor: Valér Demjan, CI KOMODITY a.s.

www.cikomodity.com