Týždeň na trhoch: Centrálne banky pomohli trhom opäť nahor

Pozornosť sa v uplynulom týždni na finančných trhoch sústredila na marcové zasadnutia dvoch popredných centrálnych bánk – amerického FEDu a japonskej Bank of Japan. FED v utorok potvrdil, že hodlá úrokové sadzby ponechať na historickom minime 0-0,25 %, keď podľa sprievodného komentára vidí pokračujúce zlepšovanie ekonomickej situácie v Spojených štátoch, stále je však nespokojný s vývojom na trhu práce a trhu s bývaním. Ešte viac pritvrdila v stredu Bank of Japan, ktorá zdvojnásobila svoj program krátkodobých pôžičiek finančným spoločnostiam z 10 na 20 bil. jenov, čo v podstate znamená ďalšie nalievanie peňazí do ekonomiky. Finančné trhy sa tak naďalej môžu tešiť z pretlaku peňazí v globálnom finančnom systéme, ktorý jednak pomáha stimulovať slabú ekonomickú aktivitu, a zároveň podporuje finančné trhy možnosťami lacného financovania investícií.

Grécko s ultimátom pre eurozónu

Pozornosť pútalo v priebehu týždňa opäť aj Grécko, ktoré má v nasledujúcich dvoch mesiacoch splatný dlh vo výške zhruba 20 mld. eur. Napätie ohľadom schopnosti splatiť tento dlh najprv uvoľnila ratingová agentúra S&P, ktorá najmä vďaka úsporným opatreniam vo výške 4,8 % HDP, ponechala BBB+ rating na jeho záväzky s negatívnym výhľadom a zároveň odstránila Grécko zo zoznamu krajín, ktorých rating je v súčasnosti prehodnocovaný. V druhej polovici týždňa však na trhoch zarezonovala slovná prestrelka medzi Gréckom a nemeckými politikmi na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorí aj pod ťarchou verejnej mienky naznačili, že by sa Grécku mohli obrátiť chrbtom. Na to reagoval grécky minister financií Papanderou týždňovým ultimátom pre krajiny eurozóny, aby dali Grécku definitívu, či sú ochotní mu pomôcť, v opačnom prípade sa obráti na Medzinárodný menový fond.

Žiadosti o podporu v nezamestnanosti v Británii klesali najviac za 12 rokov

Napokon však nálada na trhoch túto slovnú prestrelku ustála, okrem podpory zo strany centrálnych bánk k tomu prispeli aj niektoré nové ekonomické ukazovatele. Asi najviac prekvapil najväčší pokles britských žiadostí o podporu v nezamestnanosti v januári od roku 1997 o 32 tis. (oč. +6 tis.), navyše revízia ukázala, že v decembri pribudlo len niečo vyše 5 tis. žiadostí, pričom prvý odhad hovoril o 23,5 tis. Tieto čísla tak vrhli pozitívne svetlo na britský trh práce a mierne tak zlepšili vyhliadky britskej spotreby, ktorá tvorí takmer dve tretiny britskej ekonomiky. Obchodníkov potešili aj rasty výrobnej dôvery v regióne New Yorku a Philadelphie na 22,9b. (oč. 21,9b.), resp. 18,9b. (oč. 17,6b.), ktoré potvrdzujú pozitívny vývoj vo výrobnej sfére ťahaný najmä dopĺňaním zásob vo vyprázdnených skladoch výrobných a obchodných spoločností, ktoré sa vyprázdnili počas minuloročnej vysokej nedôvery v ďalší ekonomický vývoj.

Akcie opäť s rastom

Pozitívne naladení investori tak poslali akcie nahor už tretí týždeň za sebou. Podnety k nákupom akcií prišli aj z podnikovej úrovne, úspešný kvartál vykázali v priebehu týždňa spoločnosti ako Nike, Fedex, Unicredit, či Inditex. V technologickom sektore sa mimoriadne darilo akciám výrobcov čipov, keď sa úvodný deň predaja nového čipu pre servery od spoločnosti Intel predalo až 100 tis. kusov. V úplnom závere týždňa sa však po nečakanom zvýšení úrokových sadzieb v Indii dostali akcie pod predajný tlak a podstatnú časť svojich ziskov odovzdali. Do piatku 15:30 vzrástol americký index S&P 500 o 0,68 %, v Európe poskočil britský FTSE o 0,51 % a paneurópsky ESTX o 0,06 % a japonský Nikkei ukončil týždeň so ziskom 0,68 %.

Zemný plyn sa klesol na polročné minimá

Kým akcie rástli, komodity počas väčšiny uplynulého týždňa poväčšine stagnovali. Pričinili sa o to ďalšie obavy o budúci čínsky dopyt, ktoré rozvírili aj analytici americkej banky Morgan Stanley, ktorí očakávajú, že Čína v apríli pristúpi k ďalšiemu uťahovaniu monetárnej politiky v podobe zvyšovania úrokových sadzieb a povinných minimálnych rezerv. Na piatkové zvýšenie úrokových sadzieb v Indii, ktorá je ich významným dovozcom, reagovali komodity ešte väčšími výpredajmi ako akcie. Severomorská ropa si však do piatku 16:00 dokázala udržať svoje zisky a obchodovala sa s týždňovým ziskom 0,47 % na úrovni 79,62 dolára za barel.

Naopak pod silný predajný tlak sa s teplým počasím dostal zemný plyn. Podstatne nižší než očakávaný dopyt naznačil aj trikrát pomalší pokles zásob plynu v uplynulom týždni než sa očakávalo. Naopak ponuka plynu, najmä v Spojených štátoch je po objavení efektívnej metódy ako vyťažiť plyn z bridlicových ložísk mimoriadne vysoká, čo tlačí jeho ceny nadol. Aprílový kontrakt na zemný plyn na newyorskej burze tak počas týždňa klesol o 6,45 % na úroveň 4,091 dolárov za bil. britských tepelných jednotiek.

Euro opäť pod predajným tlakom

Ďalšie zauzlenie situácie okolo Grécka dostalo pod predajný tlak euro. V prípade, že by Grécko svoje vyhrážky naplnilo a obrátilo by sa s pomocou na Medzinárodný menový fond, vyslalo by to signál, že si eurozóna nedokáže vyriešiť vlastné problémy sama, čo by mohlo ešte viac otriasť dôverou v euro. Práve obavy, že sa eurozóna nedohodne na pomoci pre Grécko, poslali do piatku 16:00 euro na páre s dolárom, ktorý okrem toho ťažil z neistoty po zvýšení úrokových sadzieb v Indii, nadol o 1,79 % na úroveň 1,3515 EUR/USD.

Naopak úspešný týždeň zaznamenala na väčšine párov libra. Pozitívne správy pre libru priniesol utorkový volebný prieskum denníka The Guardian, ktorý nepotvrdil minimálne náskoky konzervatívcov nad liberálmi z ďalších prieskumov, keď ukázal až deväťpercentný náskok. To zvyšuje šancu na väčšinovú konzervatívnu vládu vo Veľkej Británii, ktorá by bola prísľubom pre znižovanie vysokých deficitov a štátneho zadlženia. Navyše libru podporili aj pozitívne údaje z britského trhu práce a do piatku 16:00 tak oproti minulému týždňu na páre s eurom získala 0,71 % a obchodovala sa za 0,8996 EUR/GBP.

Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers