Za vyšší deficit môžu podľa MF samosprávy a vysoké školy

Správa ROZPOČET: Deficit na úrovni 6 % HDP hrozí Slovensku aj tento rok rozšírená v druhom a siedmom odseku o stanovisko Ministerstva financií SR a v štvrtom odseku o komentár analytikov Tatra banky

BRATISLAVA 22. apríla (SITA) - Slovenská verejná správa hospodárila v minulom roku s deficitom na úrovni 6,77 % hrubého domáceho produktu (HDP). Potvrdili to údaje Štatistického úradu SR, ktoré zasiela na notifikáciu Eurostatu. Deficit sa tak strojnásobil oproti 2,3 % HDP z roku 2008 a prekročil aj posledné revidované očakávania rezortu financií, ktoré boli na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu. Deficit verejných financií Slovenska vo výške 6,8 % HDP potvrdil vo svojej štvrtkovej správe aj samotný Eurostat.

Dôvodom vyššieho deficitu verejných financií je podľa ministerstva financií negatívne hospodárenie samospráv, ktoré sa pod vyšší deficit podpísalo 0,41 % HDP. Rovnako nárast deficitu podľa hovorcu rezortu Miroslava Šmála ovplyvnilo aj negatívne hospodárenie vysokých škôl s 0,11-percentným vplyvom. "V budúcnosti bude nevyhnutné zmeniť systém účtovníctva na úrovni samospráv," dodal pre agentúru SITA Šmál.

Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová upozorňuje, že Slovensko síce postihla kríza a výpadok daňových príjmov, vláda však napriek tomu zvýšila výdavky verejnej správy o vyše 10 %, rovnako ako v dobrom roku 2008, kedy ekonomika rástla o 6 %. Hrubý verejný dlh Slovenska tak podľa oficiálnych údajov vzrástol z 27,69 % hrubého domáceho produktu z roku 2008 na vlaňajších 35,66 % hrubého domáceho produktu. Vo finančnom vyjadrení síce verejný dlh poklesol z 67,2 mld. eur na 63,3 mld. eur, v pomere k hrubému domácemu produktu však kvôli vlaňajšiemu prepadu hospodárstva vzrástol o 4,7 %. V tomto roku vláda plánuje skresanie schodku verejných financií na 5,5 % hrubého domáceho produktu pri stále rastúcom dlhu verejnej správy na 39,36 % hrubého domáceho produktu.

Deficit verejných financií Slovenska bol tak nad priemerom eurozóny, kde dosiahol 6,3 % a na úrovni priemeru celej Európskej únie, kde deficit dosiahol vlani 6,8 % hrubého domáceho produktu. Úroveň verejného dlhu krajiny sa zatiaľ stále drží relatívne hlboko pod priemerom eurozóny, kde dosiahla 78,7 % hrubého domáceho produktu. Rovnako je tiež pod priemerom celej Európskej únie, kde predstavuje verejný dlh 73,6 % hrubého domáceho produktu. Mária Valachyová však upozorňuje, že slovenský deficit verejných financií bol síce rovnaký ako priemer krajín Európskej únie, avšak slovenská vláda nemusela vynakladať žiadne prostriedky na pomoc bankovému sektoru, ako napríklad vlády vo Veľkej Británii či Írsku.

Najnegatívnejším aspektom porovnania hospodárenia verejných financií v jednotlivých krajinách je podľa analytikov Tatra banky fakt, že Slovensko počas roku 2009 zaznamenalo najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých 27 členských krajín únie. "Verejné výdavky Slovenska v roku 2009 medziročne vzrástli o 10,5 % a ako v jedinej krajine EÚ vzrástli dvojciferným tempom," uvádzajú analytici. Slovensko pritom na druhej strane patrilo medzi krajiny, ktoré zaznamenali jeden z najmenší poklesov príjmov, ktoré medziročne poklesli o 1,4 %. Priemerný pokles verejných príjmov vo všetkých krajinách únie dosiahol až 6,9 %.

Ministerstvo financií pôvodne počítalo s deficitom verejných financií pre minulý rok na úrovni 1,7 % HDP. Pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte v parlamente bol však deficit v dôsledku dopadov hospodárskej krízy navýšený na 2,1 % výkonu ekonomiky. V októbri minulého roka však revidovali poslanci výšku deficitu na viac ako trojnásobnú úroveň. Tento krok sa nevyhol kritike opozície, ktorá vláde vyčítala predovšetkým to, že revíziu uskutočnila len na strane príjmov a výdavky aj v čase krízy ponechala nezmenené.

Vláda počíta v tomto roku s konsolidáciou verejných financií a deficit by sa tak mal znížiť na 5,5 % HDP. Klesať by mal aj v ďalších rokoch, a to až na úroveň maastrichtských troch percent v roku 2012. Analytici však upozorňujú, že tento plán nemusí byť až tak reálny. "Nepredpokladáme dosiahnutie cieľa deficitu v tomto roku, ani dosiahnutie deficitu pod 3 % v roku 2012 bez dodatočných reforiem," konštatuje hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth. Rezort financií však stále trvá na dodržaní naplánovaného schodku. "Ministerstvo financií je presvedčené o tom, že sa plán deficitu podarí naplniť," konštatuje hovorca ministerstva Miroslav Šmál, s tým, že ak to bude nevyhnutné prídu ďalšie úspory na úrovni jednotlivých ministerstiev.

Splnenie tohtoročného plánu schodku verejných financií na úrovni neprevyšujúcej 5,5 % HDP je pritom podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa v bytostnom záujme Slovenska, hoci aj za cenu nepopulárnych opatrení, ak by boli vzhľadom na priebežný vývoj verejných financií nevyhnutné. "Aj situácia Grécka pripomína, že udržanie zdravia verejných financií nie je len vecou externých očakávaní a záväzkov, je v prvom rade v dlhodobom záujme dotknutej krajiny," uvádza Vaňo.

Či sa vláde, ktorá vzíde z júnových parlamentných volieb, podarí naplniť naplánované tempo konsolidácie verejných financií je otázne aj podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej. "Nebude to ľahké. Veľké uťahovanie opaskov totiž neočakávame a odvážnejšiemu čerpaniu eurofondov zatiaľ príliš neveríme. A preto nebude veľmi prekvapujúce, ak tohtoročný deficit bude atakovať nakoniec hranicu šiestich percent," konštatuje Sadovská.