Spitie sa pod „fiškálny obraz boží“. Na povel od MMF? Radšej nie!

Nebolo tomu tak dávno, keď ešte začiatkom jari tohto roka sme tu mali bezproblémové vyhlásenia Medzinárodného menového fondu (MMF) či Svetovej banky o tom, že na fiškálnu konsolidáciu v žiadnom prípade nenastal čas a do hospodárstiev je potrebné liať peniaze rýchlejšie ako dokáže zabehnúť stometrový šprint Usain Bolt. Pretože zastavenie  by znamenalo len ekonomické problémy v podobe spomalenia obnovy svetovej ekonomiky v čase slabého súkromného dopytu.

Ignorácia neefektivity

To, že fiškálne stimuly sú neefektívne a ich pridaná hodnota v podobe príspevku k  rastu HDP je neporovnateľne slabšia ako ak by peniaze boli prenechané súkromnému sektoru sme z úst MMF nepočuli ani omylom. Nehovoriac o tom, že zadlženie mnohých štátov už vtedy dosahovalo alarmujúce vysoké čísla, čo bolo zo strany MMF na čele so socialistickým politikom Strauss Kahnom v podstatne veľkej miere ignorované. Jednoducho čelní predstavitelia verili, že dôvera trhov v ich vládnutie systémom „miniem teraz a možno niekedy v budúcnosti splatím dlh“ bude, tak ako niekoľko rokov predtým, aj teraz ešte stále pokračovať.  Grécka traumatická skúsenosť však ukázala, že na rozdiel od božej trpezlivosti, trpezlivosť investorov má svoje hranice! Preto zrazu ako blesk z jasného neba MMF aj Svetová banka čuduj sa svete, menia kabát a  vyzývajú na prudké fiškálne uťahovanie opaskov. Ale zas nie až tak úplne. Ale poďme postupne.

Skutočná ekonomika nerastie, dlh však áno

Známy skeptik Peter Schiff (Euro Pacific Capital) sa už dávnejšie vyjadril: „US HDP rastie, ale nie skutočná US ekonomika. HDP rastie preto, že sa US vláda stále zadlžuje. Kedy si to však všetci konečne uvedomíme? “ Toto môžeme však zovšeobecniť a rovnako konštatovať aj na druhej strane Atlantiku vrátane britských ostrovov. Keď viacerí ekonómovia vrátane mňa kričali, že takýto odraz ekonomiky je umelý, nesystémový a krátkodobý, nehľadelo sa na ich hlasy najmä keď sa svetovej ekonomike začalo dariť.

Falošná obnova

Obnova ekonomiky sa tak  skutočne sčasti podarila (a podporovatelia fiškálnych stimulov boli vynášaní do neba), avšak len dočasná (ktorá ešte trvá, ale jej palivo sa neúprosne míňa) a za cenu výrazného navýšenia verejných dlhov. Keď na prelome rokov 2009/2010 začali trhy naplno ukazovať na dlhové problémy, stále sa na ne nehľadelo, aj keď sa o nich  už bezo sporu vedelo. Kým sa však s krčahom dalo chodiť po vodu, nikoho vo vládach netrápilo, že krčahy sú deravé- alebo vo finančnom žargóne: Kým sa vláda dokázala refinancovať na trhu, netrápila ich cena a rastúce  náklady. Až keď boli (najmä vlády eurozóny) pritlačené k múru a krčah začal vo veľkom pretekať a byť deravý (náklady začali nepríjemne stúpať) sa tento pre nich predtým očividne nepodstatný a malý problém (veď koniec koncom daňoví  poplatníci to vždy nejako zatiahnu)  začal riešiť. A pripravovali sa (resp. minimálne hovorilo sa) o úsporných opatreniach a fiškálnej konsolidácii. Prečo však tak neskoro? Skúsme sa nad touto otázkou zamyslieť.

„Biopravda“ a ekonomike

Tí istí ľudia, ktorí sa predtým správali fiškálne zhýralo a tí istí, ktorí tvrdili, že je potrebné pumpovať do ekonomiky "hlava nehlava" (totálne neefektívne) fiškálne stimuly (na čele s MMF  či keynesiánskym „umelcom“ Paulom Krugmanom), a teda robiť fiškálne megalomanstvo, si začínajú uvedomovať jednu pre nich hrôzostrašnú vec. Ak sa zabrzdí takáto stimulácia ekonomiky, ekonomika prestane okamžite rásť. Pretože pri živote ju udržiavalo len spomínané "fiškálne šialenstvo." Vyšla by tak na povrch umelými farbami neprifarbená holá pravda- že z krízy sa ekonomika nedostala vďaka vládnym predstaviteľom a ich správnej hospodárskej politike, ale len a len čisto vďaka dodatočnému zadlžovaniu všetkých daňových poplatníkov. Čo teda robiť? Ako zamaskovať túto skutočnosť? Plán už existuje na svete.

Plán maskovania pravdy

 Z posledných vyjadrení MMF, či dokonca  ECB (!) sa zdá, že to je jednoduché.  A liek je nasledovný:  Fiškálne uťahovanie opaskov áno, ale nie naraz vo všetkých krajinách. Nie všetky krajiny EU môžu rovnako rýchlo a prísne a v rovnakom čase robiť fiškálne úsporné opatrenia. Inak nám "hrozí" druhé dno ekonomiky a deflácia (najväčší strašiak ECB). Čiže de facto povedané, niektoré krajiny musia zostať stále zadlžené a svoje zadlžovanie ešte aj zvyšovať (s rizikom vstupu do fiškálneho predpeklia), len aby sa neodhalila trpká pravda. Preto sme tu mali výzvy mnohých popredných ekonómov o tom, ako Nemecko a ostatné menej zadlžené krajiny sa majú zadlžiť pod „fiškálny obraz boží“ (a viac spotrebovávať a menej investovať, čo dokonca zvyšovať svoje mzdy rýchlejšie ako produktivitu práce- len aby vnútorný dopyt v eurozóne rástol) aby sa rastová „umelina“ ešte na nejaký čas predĺžila. A nevyplávala na povrch trpká pravda. Zároveň tieto názory tvrdia, že časom sa problémy v globálnej ekonomike vyriešia, situácia sa upokojí a nastane znova rastový blahobyt. Už však nepovedia na základe čoho, keďže reformy, ktoré by trhu rozviazali ruky sa nerobia a navyše štát stále hlbšie zasahuje do všetkých sfér hospodárstva (čo bolo jedným z hlavným príčin krízy). V ešte väčšej miere ako pred krízou.

Fiškálne harakiri podľa MMF

 Finančné trhy však nie sú slepé a hluché a ich dôvera v zadlžené krajiny robiace keynesiánske krátkodobé „fiškálne harakiri“ nebude neko