Problémy Európy i naďalej najväčším strašiakom pre trhy
Pridajte názor19. 6. 2010 - Uplynulý týždeň sa na finančných trhoch niesol z veľkej časti v duchu korekcie vysokých strát, ktoré akciové indexy nabrali od konca tohtoročného apríla. To platilo najmä o Európe, pre ktorú je zatiaľ jún podstatne lepším mesiacom, než boli dva predchádzajúce mesiace. Dôvodov k všeobecnému optimizmu je ale zdá sa stále ako šafranu, čo paradoxne potvrdilo i niekoľko posledných dní.
Napriek tomu, že sa akciám darilo, na trhu s európskymi dlhopismi podobne dobrá nálada rozhodne nepanovala. Búrku odštartoval už začiatkom týždňa report nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, podľa ktorého sa krajiny EU pripravujú na záchranu štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny – Španielska. Trhy síce v nasledujúcich dňoch dokázali čiastočne upokojiť výsledky emisie španielskych štátnych dlhopisov a pomerne vysoký dopyt po španielskom dlhu. Zostáva ale nezodpovedané, koľko z tejto emisie odkúpila priamo ECB, ktorá od začiatku mája nakúpila štátne dlhopisy rizikových európskych krajín za 47 mld. EUR a ktorá štruktúru svojich nákupov nechcela odkryť ani na svojom poslednom zasadnutí zo začiatku júna. Je pritom viac než pravdepodobné, že značnú časť nákupov pohltia práve španielske dlhopisy, ktoré v poslednej dobe začali získavať ľahko „toxickú“ príchuť a o ktoré európske banky strácajú záujem.
Obavy z osudu Španielska a španielskych bánk sa stupňovali i v minulom týždni, čo prispelo k dramatickému rastu požadovaného výnosu zo španielskych štátnych dlhopisov, ktorý v polovici týždňa vystúpil až na 4,87 %. Riziková prémia je tak v súčasnosti výrazne vyššia, než bola ešte v apríli, kedy vrcholila „dlhová kríza“ eurozóny. Tú nakoniec museli európsky štátnici zažehnať až schválením obrieho záchranného fondu pre členské krajiny eurozóny.
Nebolo to však len Španielsko, ktoré robilo obchodníkom vrásky na čele. Výrazného rastu sa dočkala riziková prémia tiež Gréckych, Portugalských, Írskych a dokonca Belgických dlhopisov. Napriek tomu že sa darilo akciám, dôvera v eurozónu teda rozhodne nerástla. Práve naopak.
Medzibankový trh nefunguje
Vážna zostáva tiež situácia na medzibankovom trhu. Vysoká expozícia komerčných bánk eurosystému voči krajinám, ako Grécko, Portugalsko, alebo Španielsko, núti tieto banky k opatrnosti. Tie namiesto poskytovania úverov hromadia finančné prostriedky v bezpečných finančných aktívach, alebo priamo na účte ECB. Na tom mali v polovici týždňa uložených až 384 mld. EUR, čo je o 60 mld. viac, než v priebehu najhoršieho štádia finančnej krízy po páde Lehman Brothers.
Neochota bánk úverovať pritom môže mať veľmi negatívne implikácie nielen pre banky samotné, ale najmä pre krehké ekonomické oživenie v Európe, ktoré bez fungujúceho úverového kanálu stojí zatiaľ na vratkých nohách. To v minulom týždni naznačili i najčerstvejšie júnové dáta z Nemecka, v podobe indexu nálady investorov (ZEW). Ten sa v júni nečakane prepadol z májových 45,8b. na 28,7b. a je najnižšie za posledných 14 mesiacov. Väčšinový konsenzus pritom počítal s jeho nepatrným rastom.
Nadchádzajúci týždeň prinesie hneď niekoľko zaujímavých ekonomických dát, ako sú údaje z amerického trhu s bývaním, alebo zasadnutie americkej centrálnej banky nad úrokovými sadzbami. Hlavnou témou bude ale opäť situácia na európskom dlhopisovom a medzibankovom trhu, ktorá zatiaľ príliš argumentov k presvedčivému pokračovaniu korekcie z minulých dní neponúka.
Jaroslav Brychta