Plán deficitu možno napriek rizikám podľa analytikov naplniť

Ministerstvom financií zverejnený návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy má v sebe isté riziká. Myslia si to aj analytici oslovení agentúrou SITA, pričom určitú mieru neistoty pripúšťa aj samotný rezort financií v predloženom rozpočte. Dôvodov je podľa ministerstva viacero, od globálneho vývoja, výsledok hospodárenia verejnej správy v tomto roku ale tiež presnosť prognózy dopadov konsolidačných opatrení.

Podľa analytika VÚB banky Martina Lenka mohla vláda aj kvôli týmto rizikám škrtať viac. Mieru neistoty v rozpočte ministerstvo podľa neho definovalo jasne a zrozumiteľne a dá sa s tým súhlasiť. "No zároveň si myslím, že keď samo ministerstvo financií uznáva, že návrh rozpočtu v sebe nesie značné neistoty, mohlo dôjsť ešte k razantnejšej úspore vo výdavkoch ako sa navrhuje, aby sa týmto neistotám dalo lepšie čeliť," uviedol Lenko.

Určité otázniky podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka visia napríklad aj nad schopnosťou ministerstiev hospodáriť s nižším objemom prostriedkov. Okrem toho, fiškálne opatrenia môžu viesť aj k zvýšenej motivácii daňovníkov obchádzať platenie daní či odvodov, svoju úlohu zohrá aj hospodárenie samospráv. Dosiahnutie schodku na úrovni okolo 5 % hrubého domáceho produktu však pokladá za reálne. "Makroekonomickú prognózu ministerstva financií pokladám za konzervatívnu, čo by mohlo vytvárať určitý priestor na splnenie cieľa," konštatoval Mušák.

Dodržanie rozpočtovaného deficitu však musí byť podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa jednoznačnou prioritou novej vlády. "V roku druhého po sebe nasledujúceho solídneho oživenia hospodárskeho rastu musí byť dodržanie plánovaného deficitu prvoradou prioritou hospodárskej politiky vlády, hoci aj za cenu priebežných opatrení, ak by boli nevyhnutné," konštatoval. V opačnom prípade by nesplnenie plánovaného deficitu mohlo podľa neho ohroziť rating a obratom aj rizikovú prirážku a teda výšku úrokov, ktoré platíme za refinancovanie splatného verejného dlhu pri emisiách nových dlhopisov.

Ministerstvo financií vo štvrtok zverejnilo návrh prvého rozpočtu kabinetu Ivety Radičovej s už vopred avizovanými základnými atribútmi. Štát by podľa neho v budúcom roku mal hospodáriť s hotovostným deficitom na úrovni 3,823 mld. eur. Príjmy by mali dosiahnuť 13,092 mld. eur a celkové výdavky sa rozpočtujú na úrovni 16,916 mld. eur. Na tento rok boli príjmy ešte predchádzajúcou vládou rozpočtované na úrovni 12,531 mld. eur a celkové výdavky vo výške 16,277 mld. eur. Deficit bol rozpočtovaný v sume 3,746 mld. eur. Podľa skutočného vývoja sa však tieto parametre podľa rezortu financií nepodarí naplniť a deficit štátneho rozpočtu v tomto roku dosiahne 4,7 mld. eur. Podľa očakávaní ministerstva financií by pritom príjmy v tomto roku mali dosiahnuť iba 11,147 mld. eur a výdavky 15,847 mld. eur. Celkovo by sa tak deficit verejných financií mal z vlaňajších 7,9 % hrubého domáceho produktu posunúť len mierne na 7,8 % výkonu ekonomiky.

Celá verejná správa, teda štát spolu s ostatnými verejnými inštitúciami, by pritom v budúcom roku mala hospodáriť s deficitom na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu. Samotný deficit štátneho rozpočtu by sa na tom mal podľa metodiky ESA 95 podieľať sumou 3,717 mld. eur, kým ostatné subjekty rozpočtu verejnej správy by mali zostať v prebytku 278,2 mil. eur. Celkový deficit verejnej správy by tak v metodike ESA 95 mal dosiahnuť 3,439 mld. eur, pri príjmoch v objeme 23,308 mld. eur a výdavkoch v sume 26,747 mld. eur.

Isté riziká v navrhovanom rozpočte pritom priznalo už samotné ministerstvo financií. "Faktom je, že tento návrh rozpočtu v sebe nesie značné neistoty," konštatuje sa v návrhu rozpočtu. Tie sú okrem iného spôsobené výraznými rizikami pri predpokladoch vývoja svetovej ekonomiky. Hoci náznaky oživenia sú v poslednom čase sľubné, mnohí ekonómovia podľa ministerstva varujú pred unáhleným optimizmom.

Rizikom je podľa rezortu financií aj výška skutočného deficitu verejných financií v tomto roku, pretože vývoj v niektorých zložkách je stále neistý. Týka sa to napríklad aj hospodárenia vyšších územných celkov a hospodárenia miest a obcí, ktoré majú voľby koncom novembra. "A treťou neistotou je aj dopad viacerých ozdravných opatrení na príjmy a výdavky verejných financií, ktorý nikdy nemožno vypočítať celkom presne," konštatuje sa v návrhu rozpočtu.