Týždeň na trhoch: Investori prestávajú veriť Írsku a Portugalsku
Pridajte názor12. 11. 2010 - Euro sa dostáva pod tlak.
Po niekoľkotýždňovej výhradnej pozornosti na americký FED, sa po jeho rozhodnutí o naliatí ďalších 600 mld. dolárov do amerického finančného systému, pozornosť na finančných trhoch upriamila na rastúce výnosy írskych a portugalských dlhopisov, ktoré doteraz obchodníci ignorovali. Tie sa počas týždňa dostali pod silný predajný tlak a výnosy z desaťročných írskych dlhopisov sa vyšplhali nad úroveň 8,5 % p.a. a z portugalských k úrovniam 7 % p.a., čo je v oboch prípadoch najviac od polovice deväťdesiatych rokov.
Aký dopad na verejné financie môžu mať takto vysoké výnosy ukázala tohtotýždňová aukcia šesť a desaťročných portugalských dlhopisov, v rámci ktorej si Portugalsko požičalo 1,25 mld. eur, za desaťročný dlh však zaplatilo v priemere 6,81 % čo je o takmer 250 percentuálnych bodov viac ako pri aprílovej aukcii. Pri 686 mil. požičaných eurách na desať rokov tak ročne zaplatí Portugalsko len na úrokoch na tento dlh o takmer 17 mil. eur viac, ako keby si požičiavalo v apríli.
Náklady na obsluhu dlhu Írska a Portugalska sa tak predražujú, čo výrazne komplikuje ich schopnosť dostať dlh pod kontrolu. Portugalsko bude musieť v roku 2011 splatiť dlh vo výške 9,6 mld. eur a ďalších 4,7 mld. zaplatí na úrokoch, čo posúva náklady na obsluhu dlhu na 8,5 % HDP. Írsko má budúci rok splatný dlh vo výške 4,4 mld. eur a ďalších 4,2 mld. eur zaplatí na úrokoch, čo spolu predstavuje 5,4 % HDP. V prípade Írska je to číslo nižšie pretože jeho nárast zadlženia bol jednorazový a začal pred dvoma rokmi, podstatne viac zo svojho dlhu tak má splateného až v ďalších rokoch, na rozdiel od Portugalska, ktoré dlhodobo hospodári s vyššími deficitmi.
Pokiaľ napätie na dlhopisových trhoch nepovolí, budú Írsko a Portugalsko nútené svoj dlh refinancovať za vyššie úroky a ich náklady na obsluhu dlhu tak ešte viac vzrastú, čo bez ďalších výraznejších úsporných opatrení ešte viac vyhrotí tlak na ich dlhopisy. V tomto roku už Írsko a ani Portugalsko žiadne ďalšie aukcie neplánujú, situácia sa však môže ešte výraznejšie vyhrotiť v budúcom roku, kedy sa krajiny vrátia na finančné trhy po ďalšie miliardy eur.
Pri prudko rastúcich výnosoch z portugalských a írskych dlhopisov rastie aj nedôvera voči dlhu ďalších vysoko zadlženým krajinám eurozóny a počas týždňa rástli aj výnosy zo španielskych, talianskych, či belgických dlhopisov. Problémy periférnych krajín eurozóny tak dostali euro pod tlak, na páre s dolárom stratilo euro oproti uplynulému týždňu, kedy naopak dosiahlo voči doláru deväťmesačné maximá, do piatku 15:30 2,1 %, kedy sa obchodovalo na úrovni 1,3742 EUR/USD.
Doláru naopak počas týždňa pomohli aj správy o ďalšom uťahovaní monetárnej politiky z Číny, ktoré mu už tradične ako mene, ktorej sa darí pri zvýšenej averzii k riziku, svedčia. Čína v priebehu týždňa rozhodla prostredníctvom zvýšenia povinných minimálny rezerv pre čínske banky o 0,5 % o stiahnutí ďalších juanov z finančného systému a prudký októbrový skok medziročného rastu inflácie z 3,6 % na 4,4 % naznačuje, že je možné očakávať ďalšie reštriktívne kroky v snahe pribrzdiť prehrievanie čínskej ekonomiky. Obavy o vývoj dopytu z Číny, ktorá je v súčasnosti druhým najväčším svetovým importérom, tak nálade na trhoch nepomohli, z čoho ťažil dolár.
Aj napriek negatívnym správam z globálnej ekonomiky, akciové trhy nezažili v priebehu týždňa žiadne veľké výpredaje, ich pokles bol limitovaný prísľubom nových peňazí zo strany FEDu, ktoré budú do amerického finančného systému prúdiť v najbližších ôsmych mesiacoch. Širší americký index S&P 500 zo svojich minulotýždňových najvyšších úrovní od septembra 2008, kedy padla americká banka Lehman Brothers, zostúpil do piatku 15:30 o 1,5 % a paneurópsky index EuroStoxx 50 stratil 1,9 %. Varovanie, že súčasné vysoké ceny akcií nemusia reflektovať budúci vývoj tržieb a ziskov v korporátnej sfére, však vyslal americký technologický gigant Cisco, ktorého prognózy tržieb na ďalší kvartál zaostali za trhovými očakávaniami takmer o 10 % a jeho akcie následne stratili vyše 16 %.
Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers