Tento narod Cesko-Slovensky bol tolko krat odrbany ze mam dojem ze sme Sado- masochysti
1- zmena penazi 50-te roky
2-rozdelenie spolocnej krajny dvoma bolsevikmi aby kazdy kohut mohol mat svoje smetisko - a lepsie sa kradlo - pardon - privatizovalo a vznik narodnych mien
3- prechod na €

Najhorsie je, ze deflaciou su postihnute primy, najma vyplaty z aktivneho a pasivneho prijmu.

Tak ako vo všetkom, aj v tomto článku sa mieša pravda s nepravdou.Pravda je, že inflácia vyhovuje nezodpovedným politikom a tiež, že ECB nie je nezávislý orgán monetarnej politiky. Hoci to je a vždy malo byť jej hlavné poslanie. Nepredikovatelna, alebo vysoká inflácia však nie je pre firmy/korporácie a komerčné banky nijako výhodná. Naopak má negatívny vplyv na riadenie ziskovosti, pretože väčšina firiem nevie preniesť napr. zvýšené mzdové a ďalšie vstupné náklady do svojich koncovych cien. Ak vezmeme do úvahy potrebu ekonomického rastu, ale aj trvalej udrzatelnosti potom za ideálny stav možno považovať stav nulovej inflácie. Taký stav neokrada bežného človeka a zároveň nepodporuje konzum v tej miere ako inflačné prostredie. "Dlhodobý inflačný cieľ" ECB 2% je od počiatku nastavený proti trvalej udržateľnosti a politickú promiskuitu ECB naplno odhalila Covid kríza, keď ani inflácia vysoko nad stanovené inflačné maximum 2% ju nijako nevyrušuje. Niet sa čo čudovať, keď dlh ku HDP narástol do hrozivých výšok a zvýšenie úrokových nákladov by zrejme priviedol niektoré štáty a firmy k úpadku. A tak najmenej bolestné pre všetkých sa politikom javí riešenie nechať to celé zaplatiť z vrecka bežného občana cez infláciu.

Volič s úsporami ktorý si dokáže zabezpečiť bývanie bez dlhu voči korporátnemu sektoru je nebezpečenstvom pre korporátny sektor, pretože to znižuje jeho závislosť na korporátnom sektore. Takýto volič môže uvažovať slobodnejšie a prípadný krach korporátneho sektoru sa ho až tak nedotkne ako voličov čo majú hypotéky, dôchodkové piliere a pod. závislé od korporátneho sektoru. Inflácia teda predovšetkým zvyšuje závislosť ľudí od korporátneho sektoru - pretože oberie ľudí o úspory a prinúti ich k životu na dlh. Tento vzťah platí aj medzi štátom a korporátnym sektorom. Pri takýchto pravidlách nemožno hovoriť o demokracii. Volič síce má právo voliť vo voľbách, ale volič samotný, aj štátny orgán ktorý voľbami vznikne bude stále podriadený korporátnemu sektoru.
Autor článku píše "Záchranou by bolo iba úplné oddelenie peňazí a štátu.". Ale veď o inflácii dnes už rozhoduje korporátny sektor a nie štát (resp. nadnárodné inštitúcie kde náš štát má minimálny vplyv a korporátny sektor zásadný vplyv).
Ja tvrdím, že záchranou by bolo jedine podriadenie korporátneho sektoru pod štát, čo pri súčasnom nastavení systému nie je možné.

Dobrý príklad sú aj mobilné telofony ktoré si ľudia kupujú "drahe" napriek tomu, že ak by počkali, môžu kúpiť lepší za menej peňazí.. Kto by dnes kúpil nokiu s čiernobielym displejom za 15.000sk (500€) ?!
Napriek tomu ju vtedy ľudia kupovali..

Krádež na občanoch a v konečnom dôsledku aj na štáte sa deje o. i. aj pri tzv. DPH. Už od roku 1993.