Týždeň na trhoch: ECB začína uťahovať, môže tým ešte viac vyhrotiť dlhovú krízu

To hlavné sa v končiacom týždni udalo v Európe. V stredu vo večerných hodinách došlo k dlho očakávanej žiadosti Portugalska o zahraničnú pomoc. Krajinu prinútila definitívne rezignovať stredajšia aukcia štátnych pokladničných poukážok, prostredníctvom ktorej sa jej síce podarilo požičať si miliardu eur, avšak za mimoriadne vysoký úrok zohľadňujúci nedôveru investorov voči schopnosti krajiny ufinancovať svoj dlh. Za šesťmesačný dlh Portugalsko zaplatilo 5,12 % p.a. a za dvanásťmesačný 5,9 % p.a., pre porovnanie ďalší kandidát na zahraničnú pomoc, Španielsko, by si v súčasnosti požičiavalo na desať rokov zhruba za 5,2 %. Portugalsko teda pred budúcotýždňovou splátkou štvormiliardového dlhu, na ktorý si bude musieť požičať, logicky využilo možnosť pôžičiek z eurovalu, ktoré prídu za podstatne výhodnejších podmienok, ako keby si mala krajina požičiavať z finančných trhov. Veľkosť záchranného balíčka zatiaľ nie je dohodnutá, skloňované sumy sa pohybujú v rozmedzí od 60 do 90 mld. eur.

Keďže žiadosť Portugalska o pomoc nebola žiadnou neočakávanou udalosťou, tak ani ona nedokázala zastaviť posilňovanie eura. Tomu naďalej pomáhajú inflačné tlaky tlačiace na Európsku centrálnu banku k uťahovaniu monetárnej politiky. Tá v tomto týždni po takmer dvoch rokoch zodvihla úrokové sadzby z historických miním 1 % na 1,25 %. Jej guvernér Trichet si na následnej tlačovej konferencii pootvoril dvere k ich prípadnému ďalšiemu zvyšovaniu, keď použil frázu budeme „veľmi ostro sledovať“ inflačné tlaky, ktorou v minulosti predznačoval možnosť ďalšieho zvyšovania sadzieb. Práve očakávanie ich viacnásobného zvyšovania ženú euro nahor, na páre s americkým dolárom sa spoločná európska mena v piatok o 16:00 obchodovala na najvyššej úrovni od januára 2010, 1,4437 eura za dolár.

Inflačné tlaky pritom ďalej narastajú, vo februári vzrástol v eurozóne index spotrebiteľských cien medzimesačne o 0,8 % na medziročných 6,6 %, pričom vyhliadky nie sú o nič pozitívnejšie ani na marec, čo naznačuje marcový medzimesačných rast výrobných cien o 3,7 % vo Veľkej Británii. Navyše ceny komodít naďalej rastú, cena severomorskej ropy brent sa priblížila po prvý krát od augusta 2008 k hranici 125 dolárov za barel, najvyššie úrovne od roku 2008 nahor posunuli aj ceny hliníka. Rast cien komodít a výrobných cien sa tak naďalej bude premietať do spotrebiteľských cien, čo živí očakávania ďalšieho zvyšovania sadzieb v eurozóne.

To však má aj svoju odvrátenú stránku, a môže ešte viac zhoršiť súčasnú dlhovú krízu. S vyššou bezrizikovou sadzbou ECB, ku ktorej sa pri výnosoch zo štátnych dlhopisov pripočítava riziková prirážka, sa tak premietne aj do vyšších úrokoch na štátny dlh. To nie je dobrou správou predovšetkým pre problémové krajiny, po žiadosti Portugalsko sa v súčasnosti bude sledovať vývoj výnosov zo španielskych dlhopisov, ktorým politika ECB v žiadnom prípade neprospeje. Navyše podľa dostupných štatistík budú vyššími úrokmi viac najviac zasiahnuté aj domácnosti na periférii eurozóny, ktoré majú najväčší podiel variabilne úročených hypoték.

To je však zatiaľ hudbou budúcnosti, a na akciových trhoch panuje naďalej pozitívna nálada, do piatku 16:00 si širší americký index S&P 500 index oproti predošlému týždňu pripísal 0,31 % a paneurópsky index EuroStoxx 50 0,71 %.

Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers