Currency Wars: Bezpečné prístavy alebo nebezpečné vody?

Investovanie a obchodovanie v posledných rokoch sa nieslo v duchu carry trades, teda obchodov na úrokový diferenciál. V dobrých časoch si investori požičiavali nízko úročené meny, ako jen, dolár a frank a nakupovali za ne vyššie úročené meny, napríklad austrálsky dolár, novozélandský dolár alebo aj euro. Požičané meny mali tendenciu oslabovať na cene a investor si tak užíval výnos v podobe úrokového diferenciálu, ale aj zmeny ceny v jeho prospech. Všetko pekne fungovalo až do roku 2008, kedy sa spustil reverzný tok kapitálu, na trhy prišla kríza a carry trades sa začali masívne zatvárať. Jen, dolár prudko posilnili a komoditné meny naopak výrazne oslabili. Odvtedy sa obchodovalo podľa pravidla: „Risk on – predávame dolár, jen  a frank a Risk off – kupujeme dolár, jen a frank.“ Tieto meny sa tak pre investorov stali bezpečnými prístavmi a v čase rizika na trhu boli vždy skupované.

Časy sa ale veľmi rýchlo menia. Pri extrémnom posilňovaní jednotlivých mien sa krajiny začali cítiť nekonkurenčné a začali sa proti apreciácii svojich mien brániť. Najprv to boli USA, potom Švajčiarsko a teraz už aj Japonsko. Končia tak časy bezpečných prístavov a budeme v čase rizika kupovať práve komoditné meny?

Ako prvou krajinou, ktorá sa postavila proti silnému posilňovaniu svojej meny boli USA. Otvorenou menovou politikou, tlačením peňazí, kvantitatívnymi uvoľňovaniami, slovnými komentármi a všetkým, čím sa dá, sa americký Fed snaží devalvovať americký dolár. To sa mu darí, ale nie podľa predstáv. USD výrazne stráca voči komoditným menám a jenu, no nedokáže silnejšie oslabiť voči EUR, GBP a CHF. Práve preto, že politika týchto centrálnych bánk je presne rovnaká a sledujú rovnaký cieľ: oslabiť svoju menu. Tým pádom tak vyhráva centrálna banka, ktorá viac tlačí a preto vidíme trendy napr. na EURUSD, keď kráľovský menový pár reaguje na zmenu bilancií Fedu/ECB. Ak momentálne tlačí viac Fed, dolár padá a ak ECB, tak padá Euro.

Bilancia Fedu tvorí 20 percent HDP USA a postupne rastie. Veľký nárast sme videli po vypuknutí krízy a odvtedy vidíme lineárny rastový trend. Takto rastúca bilancia centrálnej banky nemôže mať na menu ani náhodou pozitívny dopad.

Ďalšou centrálnou bankou bojujúcou proti svojej mene je Švajčiarska SNB. Naozaj extrémna apreciácia franku voči svetovým menám, ktorá stiahla EURCHF takmer na paritu a USDCHF na historické minimá v okolí 0.75, ničila švajčiarske firmy a ich export. Na trhu bola panika a investori volili frank ako bezpečný prístav a jedinú férovú európsku menu, zatiaľ nepoznačenú devalváciou. Centrálni bankári spanikárili, rozhodli sa zapegovať kurz EURCHF na 1.20 a brániť túto úroveň všetkými dostupnými prostriedkami. Tým sa samozrejme myslí neobmedzené tlačenie frankov do obehu a nákupy eura pri 1.20. Po ohlásení pegu zažil kros EURCHF najväčší pohyb v histórii forexového obchodovania, keď narástol o 10 figúr v priebehu niekoľkých hodín. Frank tak má obmedzený pohyb a nedostane sa pod 1.20 voči euru. Minimálne, tak nám to sľúbila centrálna banka.

Priložený graf dokumentuje obrovský nárast bilancie SNB, kde veľkú väčšinu bilancie tvoria práve zahraničné devízové rezervy. Sú to meny, hlavne euro, ktoré banka nakupuje, aby udržala výmenný kurz EURCHF pri 1.20. Celková bilancia centrálnej banky sa tak vyšplhala na neuveriteľných 75% HDP Švajčiarska. V prípade, že kurz 1.20 nebude udržaný, Švajčiarsko zmizne z mapy sveta.

Posledným výtvorom politikov a centrálnych plánovačov je japonská devalvácia. Po japonských voľbách sa dostal k moci nový prezident Shinzo Abe. Ten okamžite začal slovne intervenovať voči sile jenu. Japonský jen ako refinancujúca mena Carry Trades prudko posilňovala voči všetkým menám a videli sme, pre Japoncov, nehorázne silné úrovne jenu. Voči Euru sme sa obchodovali pod levelom 100 a kurz dolára k jenu sa pohyboval pod 75. To ničilo export Japonska a technologicky orientované firmy sa stávali menej konkurencie schopnými.  Premiér sa tak rozhodol okamžite konať a defláciou zmietanú krajinu sa snaží dostať do opratí inflácie. Ohlásil nové monetárne stimuly a požaduje, aby Bank of Japan zvýšila krátkodobý inflačný cieľ z 1% na 2%. Tým chce oslabiť jen a podporiť ekonomiku. Japonský jen zo strachu z devalvácie masívne oslabil za posledné týždne.

Aj bilancia Bank of Japan sústavne rastie. Graf poukazuje na rastový trend a tento bude len a len pokračovať.

Otázkou do budúcna tak zostáva: Môžeme tieto doposiaľ bezpečné meny, ešte považovať  za bezpečné prístavy? Centrálne banky robia všetko preto, aby svoje meny oslabili. Budeme pri ich kúpe pociťovať bezpečnosť, alebo budeme plávať v nebezpečných vodách?

Prečítané: 14 x