Priemyselná výroba a zamestnanosť sa prepadávajú, centrálne banky hasia situáciu znižovaním sadzieb
Pridajte názor5. 12. 2008 - Najvyššiu daň si zatiaľ kríza vyberá na priemyselnej výrobe, ktorá sa už dlhšie nachádza kontrakcii, katastrofálne dáta z prebiehajúceho týždňa to len potvrdili. V dôsledku nižšej hospodárskej aktivity dochádza k prepúšťaniu, čo sa negatívne odráža na spotrebe a na celkovom hospodárskom raste.
Práve kvôli stimulácii hospodárskeho rastu centrálne banky naďalej znižujú úrokové sadzby.
Problémy v priemyselnej výrobe najväčších svetových ekonomík sa naďalej prehlbujú, dokazujú to aj najnovšie PMI indexy merajúce sentiment medzi manažérmi vo výrobných podnikoch. Na rekordne nízke úrovne klesli novembrové PMI v eurozóne (35,6b.), Číne (38,8b.) a Rusku (39,8b.), k historicky najnižším úrovniam sa priblížil aj vo Veľkej Británii (34,4b.). Podobne je na tom aj ISM index výroby, ktorý je obdobou PMI indexu v Spojených Štátoch, ten sa prepadol na 26-ročné minimum 36,2b. Pesimistickú náladu manažérov potvrdzujú aj reálne dáta z priemyselnej výroby. Priemyselné objednávky, ktoré naznačujú vývoj aktivity v priemysle počas najbližších mesiacov, sa prepadli v Spojených Štátoch za mesiac október o 5,1 %, najviac za posledných 8 rokov. Ešte horšie dopadli priemyselné objednávky v Nemecku, ktoré v októbri neočakávane klesli až o 6,4 % a nadviazali tak na vysoký osempercentný prepad z predchádzajúceho mesiaca. Prognózy hovorili o mnohonásobne nižšom prepade na úrovni 0,5 %.
Nezamestnanosť v Spojených Štátoch naďalej rastie
Pokles dopytu po tovaroch a službách sa najdrastickejšie prejavuje v Spojených Štátoch, kde prišlo v novembri o prácu 533 000 ľudí, čo prekonalo odhady o takmer 200 000. Nezamestnanosť sa tak vyšplhala na 6,7 %, čo je najvyšší údaj od roku 1993. Výpadkom príjmov nezamestnaných výrazne utrpí domáca spotreba, ktorá je najväčším hnacím motorom ekonomiky spojených štátov. Ten najväčší šok americký pracovný trh však ešte len čaká, v existenčných problémoch sa nachádza domáca veľká trojka automobilového priemyslu General Motors, Chrysler a Ford, ktorá spolu zamestnáva vyše štvrť milióna ľudí, sa dostala do pozície žobráka, keď žiada od štátu prostriedky na zabezpečenie si ďalšej existencie. Pokiaľ sa automobilkám podarí prežiť, hromadné prepúšťanie sa im nevyhne a ohrozené sú týmpadom aj ďalšie desaťtisíce pracovných miest u subdodávateľov, čo by len ďalej roztočilo špirálu poklesu spotreby a ďalšieho prepúšťania.
Centrálne banky reagujú
Minimalizovať dopady negatívneho ekonomického vývoja sa snažia centrálne banky po celom svete, ktoré sa prostredníctvom znižovania úrokových sadzieb snažia nahnať ďalšie peniaze do reálnej ekonomiky. Tohtotýždňové kolo odštartovala Austrálska rezervná banka znížením sadzieb o jeden percentuálny bod na 4 %, nasledovala ju aj tá novozélandská, ktorá znížila sadzby zo 6,5 % na 5 %. Vo štvrtok sa pozornosť upierala do Európy, v ranných hodinách znížilo sadzby Švédsko o rekordných 1,75 percentuálneho bodu na 2 % a popoludní sa dostali na rad aj tí najväčší hráči. Najprv Bank of England znížila sadzby z 3 % na 2 %, najnižšiu hodnotu od roku 1951 a v zápätí pristúpila ECB k najvyššiemu zníženiu vo svojej 10-ročnej histórii o 0,75 bodu na 2,5 %. Lacnejšie peniaze však prúdia do ekonomiky len obmedzene, keď banky hromadia prostriedky a v obave o splatenie požičiavajú len s vyššími prirážkami a aj to len najbonitnejším partnerom. Sadzby na medzibankovom trhu sú ďaleko vyššie ako kľúčové sadzby stanovené národnými bankami a priestor na ďalšie zásahy sa vyčerpáva, keďže najnižšia hladina úrokových sadzieb je 0 %.
Korekcia na akciových trhoch
Ďalšia vlna podporných opatrení z predchádzajúceho týždňa, na ktoré hodlajú minúť najväčšie svetové ekonomiky vyše 1 mld. dolárov mala spôsobila eufóriu, ktorá za následok dvojciferné zisky v západnej Európe a Amerike aj napriek negatívnym makroekonomickým dátam zverejnených počas týždňa. V prebiehajúcom týždni sa už opäť pozornosť obrátila na vývoj reálnej ekonomiky a trhy tieto nepriaznivé fundamenty absorbovali. Japonský index Nikkei zatvoril týždeň so stratou 7 %, v Európe strácali v piatok o 16:00 nemecký DAX 5,7 % a britský FTSE 4,7 %. Americké indexy DJIA a S&P500 otvorili piatkové obchodovanie s týždennou stratou 7,2 %, resp. 7,8 %.
Jen opäť posilnil, libra prekonávala minimá
Silná negatívna korelácia vývoja japonského jenu s vývojom na akciových trhoch, resp. so stavom globálnej ekonomiky naďalej pokračuje. Dlhodobo extrémne najnižšie sadzby v Japonsku spôsobujú, že centrálna banka nemá priestor na ďalšie znižovanie úročenia domácej meny a týmpádom aj jej oslabovanie. Tento fakt využívajú aj investori a jen je tak najsilnejšou menou počas súčasnej krízy. Domáce fundamenty, ktoré nenaznačujú pre budúcnosť krajiny ružovú budúcnosť, tak majú tak na kurz jenu len minimálny vplyv. Do piatku 16:00 posilnil jen na páre s dolárom o 3,8 % na úroveň 92,05 USD/JPY. Oslabovanie britskej libry naďalej pokračuje, v priebehu týždňa sa dostala na najnižšiu úroveň voči doláru za posledných 6 rokov, voči euru dokonca za posledných 12 rokov. Prispeli k tomu nepriaznivé vyhliadky britskej ekonomiky ako aj fakt, že libra patrí k menám, od ktorej sa investori v čase výpredajov na akciových trhoch odvracajú. Svoje zohralo aj zníženie úročenia vo Veľkej Británii o celý jeden percentuálny bod na najnižšiu úroveň za posledné polstoročie. Libra klesla do piatku 16:00 na páre s dolárom o 5,4 % na 1,459 GBP/USD a na páre s eurom klesla zhodne o 5,4 % na úroveň 0,869 EUR/GBP.
OPEC zatiaľ ťažbu neznižuje
Zasadnutie krajín exportujúcich ropu neprinieslo žiadnu dohodu ohľadom ďalšieho znižovania produkcie ropy. Pred rozhodnutím chce OPEC detailne zanalyzovať účinky posledných znížení a až na základe toho pristúpiť k ďalším krokom, ďalšie mimoriadne zasadnutie je naplánované na druhú polovicu decembra, kedy by už definitívne mohlo dôjsť k zníženiu produkcie. Očakávania klesajúceho dopytu však v dôsledku zhoršujúcich sa vyhliadok reálnej ekonomiky silnejú a pri nemennej ponuke tak cena ropy pokračuje v poklese, severomorská ropa stratila v priebehu týždňa vyše 20 % a v piatok o 16:00 sa obchodovala na úrovni 41,8 dolárov za barel. Zlato sa do piatku 16:00 prepadlo o vyše 8 % na úroveň 751,1 dolárov za uncu, keď korigovalo vysoké zisky z konca uplynulého týždňa. S klesajúcimi inflačnými tlakmi klesá dopyt po zlate ako komodite využívanej na hedžing proti vysokej inflácii a v posledných týždňoch tak zaostáva za svojou povesťou bezpečného prístavu.
Autor: Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers