Zlato upútalo pozornosť čínskych investorov
Pridajte názor29. 5. 2009 - World Gold Council dnes zverejnil nové údaje. Z čísiel vyplýva, že čínski investori upäli svoju pozornosť na zlato a to z obavy, že globálna recesia sa môže ešte prehĺbiť.
World Gold Council dnes zverejnil nové údaje. Z čísiel vyplýva, že čínski investori upäli svoju pozornosť na zlato a to z obavy, že globálna recesia sa môže ešte prehĺbiť. Za posledný mesiac ceny zlata futures kontraktov na šanghajskej burze so zlatom (Shanghai Gold Exchange) v priemere vzrástli o 6,74 %. Súčasná cena zlata sa pohybuje na úrovni okolo 209 yuan-ov za gram.
Dopyt spotrebiteľov po zlate v Číne za 1Q 2009 taktiež narástol a to o 2 % v porovnaní s tou istou periódou v roku 2008. V Číne možno tento narastajúci trend sledovať už dlhšie obdobie. Nesporne to súvisí s narastaním bohatstva krajiny a so zvyšovaním životnej úrovne. Vyšší nárast v dopyte spotrebiteľov na medziročnej báze v 1Q zaznamenala i Európa a USA. V USA nárast dopytu spotrebiteľov počítaný na tej istej báze nebol až taký obrovský, ako v Európe. V USA nárast predstavuje 15 % a v Európe až 615 %. Dopyt spotrebiteľov v Európe po zlate narástol z úrovne 17,1 tony v 1Q 2008 na úroveň 122 ton v 1Q 2009. Naopak v krajinách ako je India, Indonézia a v arabských krajinách dopyt spotrebiteľov po zlate zaznamenal pokles.
Tu je však veľmi dôležité si uvedomiť, na aký účel toto zlato obyvateľom týchto krajín slúži. Zlato a jeho úloha predstavuje v rôznych kultúrach odlišnú hodnotu. Kým Európania investujú v súčasnosti svoje prebytočné úspory do zlata za účelom zachovania hodnoty svojho bohatstva, pre Indov zlato zohráva v ich kultúre úplne inú úlohu. V Indii slúži predovšetkým slúži ako svadobný dar a šperk.
V súčasnej situácii je ťažké veriť niektorej z mien a preto zlato je v očiach mnohých investorov víťazom pri ich rozhodovaní. Forma, akou vo väčšine prípadov investujú európski investori do zlata, je prostredníctvom ETF fondov a iných investičných produktov. So zlatom vo fyzickej podobe teda vo väčšine prípadov Európania a Američania ani neprichádzajú do kontaktu. Väčšina zlata leží niekde v trezoroch bánk a len menšia časť zlata sa k investorom dostáva vo forme šperkov. Zato kontakt so zlatom zohráva v Indii a v indickej kultúre doslova magickú úlohu. Obyvatelia investujú do zlata väčšinou v hotovosti a zlato teda majú aj vo fyzickom vlastníctve. Veď objem zlata, ktorý Indovia vlastnia vo fyzickej podobe predstavuje zhruba 15 000 ton, z čoho pri prepočte zhruba 1 mld. Indov dostávame, že na jedného Inda pripadá približne
V nasledujúcej tabuľke je podľa krajín znázornený prehľad trendov v dopyte spotrebiteľov po zlate.
Možno teda konštatovať, že trendy týkajúce sa zlata, ktoré možno sledovať vo svete sa v súvislosti s recesiou stali zaujímavejšími.
Správa World Gold Councilu tiež hovorí o tom, že celkový dopyt po zlate za 1Q 2009 vzrástol v porovnaní s 1Q 2008 o 38 %. Celosvetový celkový dopyt po zlate v 1Q 2009 bol v objeme 1016 ton, pričom najväčším spotrebiteľom je India a druhým najväčším Čína.
Ako sme už spomenuli vyššie, za výrazným nárastom európskych, ale aj amerických investorov stojí najmä obava pred negatívnym vývojom ekonomiky. V zlate tak hľadajú investori safe haven. Poďme sa ale ešte pozrieť bližšie na situáciu v Číne.
Aj čínski investori sú nútení investovať svoje peniaze do zlata, keďže sa pokúšajú diverzifikovať riziko a strácajú dôveru v americký dolár. Antiinflačný nástroj nachádzajú práve v zlate, dopyt po zlate obchodovanom na burze vzrástol za rok o 176 % (z 25 ton v roku 2007 na 68,9 ton v roku 2008).
Americký dolár s neustále narastajúcim štátnym dlhom pomaly ale isto stráca pevnú pôdu pod nohami. Niet pochýb, že pokiaľ bude takýto trend pokračovať, tak Čína bude v najbližšej dobe získavať väčší a väčší vplyv vo svete vo všetkých sférach. V podstate už možno tieto zmeny aj viditeľne sledovať. Neustále počúvame o tom, ako Čína míňa prebytky svojej platobnej bilancie na nákup komodít, pričom sa snaží najmä o zvýšenie svojich komoditných rezerv. Zároveň Čína zvyšuje aj svoje zlaté rezervy, konkrétne ich nedávno zvýšila po prvýkrát od úrovne z roku 2003, a to o 454 ton na novú úroveň 1054 ton (je to nárast o 75 %). Z celkového objemu devízových rezerv však zlato predstavuje v Číne iba približne 2 %, čo je v porovnaní s ostatnými vyspelými ekonomikami dosť malý percentuálny podiel (USA 78,9 %, Nemecko 71,5 %, ECB 23,7 %).
Ak by sme mali tieto informácie zhrnúť, tak by sme dospeli asi k nasledujúcemu záveru. Obrovský nárast investícií do zlata v Európe a v Amerike pripisujeme najmä transferu voľných zdrojov investorov do zlata, a to z dôvodu, ako som už spomínal – uchrániť hodnotu bohatstva. Tu je obrovský rozdiel medzi vyspelými štátmi (Európou a Amerikou) a medzi rozvíjajúcou sa Čínou. Obyvateľstvo v Číne pochopiteľne nedisponuje takým percentuálnym podielom voľných zdrojov a preto nie je možné pozorovať taký výrazný presun investícií z akcií a z iných finančných nástrojov do zlata ako je to v&nb