Čo sa skrýva za prudkým rastom zlata?

O tom, že cena zlata sa dostala na nové historické maximá a stúpa ďalej je možné počúvať zo všetkých strán. Pravý dôvod, ktorý by však prudký rast ceny zlata ku ktorému prišlo 3. novembra (v utorok) vysvetľoval, však ostane pravdepodobne neznámy. Keďže zlato je komoditou, o ktorej rezervách radšej každý mlčí, resp. rezervy veľmi dobre ukrýva, ani informácie z radu bánk nemusia byť spoľahlivými. Kto sa teda mohol podpísať pod tak výrazným rastom ceny zlata? Ako mohla cena zlata vyskočiť tak prudko nahor? To sú otázky, na ktoré sa len ťažko hľadá odpoveď. V prípade zlata s istotou nie je možné prehlásiť azda nič. Veď kto videl štátne rezervy zlata jednotlivých štátov? Kto videl rezervy zlata väčšiny ETF fondov a sejfy bánk, v ktorých sa zlato ukrýva? Nenájde sa nik taký. Zlato je strážené viac ako čokoľvek iné. Veď nie nadarmo sa hovorí, že je jednoduchšie sa dostať k návodu na skonštruovanie atómovej bomby ako k tomu, koľko vlastne rezerv zlata vlastní ten ktorý štát. Hoci štatistiky existujú, nemusia byť správne. No ale takýmito otázkami sa zaoberajú konšpiratívne teórie. Poďme sa radšej pozrieť na možnosti, ktoré prudký rast ceny zlata mohli spôsobiť...

Podľa niektorých zdrojov, sa pod prudkým rastom ceny zlata podpísal predaj zlata v objeme 200 ton (za 6,7 mld.) zo strany Medzinárodného menového fondu, pričom kupcom tohto zlata sa stala India. Táto možnosť je azda tým najjednoduchším vysvetlením rastu ceny zlata. Ten pravý dôvod to však podľa nášho názoru nie je. Keďže tento predaj sa zrealizoval bilaterálne medzi MMF a centrálnou bankou Indie, priamy dopad na vývoj ceny zlata na trhu táto transakcia nemala. Mohla by však mať nepriamy dopad a to taký, že by investori po takýchto správach nakupovali hromadne zlato. Takýto rast je však len málo pravdepodobným. A pohľadom na dáta, ktoré sú dostupné, túto možnosť vylučujeme ako prvú. Síce objem aktív v SPDR Gold Trust, najväčšom ETF fonde na svete snažiacom sa o kopírovanie výkonnosti ceny zlata k 3. novembru narástol o viac ako 4 tony, nemožno hovoriť o enormne veľkom záujme investorov o zlato. A spoločnosť ETF Securities Ltd., ktorá spravuje ETF fond s fyzickým zlatom dokonca zaznamenala pokles aktív v posledných dňoch. Zlato je teda investormi nielen nakupované, ale aj vypredávané. Vysoké ceny zlata sú totiž veľmi dobrou príležitosťou na výber ziskov.

Navyše záujem „bullion banks“ o udržanie ceny zlata na nižších úrovniach je na trhu často krát pozorovateľný. Tieto banky, ktoré tvoria protistranu na burze bežným investorom profitujú zo situácií, kedy cena zlata klesá, a preto posun na vyššie cenové úrovne nie je v ich záujme. Hoci dočasný rast ceny zlata je v ich prípade akceptovateľný, zotrvanie zlata na vysokých cenových úrovniach v ich záujme nie je. Nákup zo strany týchto bánk je preto podľa nášho názoru takisto možné vylúčiť.

Za kúpou zlata však musel stáť niekto rozhodne veľký, keďže jeho cena v priebehu tohto jedného dňa narástla o takmer 3%. Teoreticky by to mohli byť hedge fondy, alebo iní veľkí inštitucionálni investori. Avšak aj táto možnosť sa nám zdá málo pravdepodobnou. Tak výrazné posilnenie ceny zlata je podľa nášho názoru skôr dielom iných inštitúcií, resp. možno len jednej, veľkej.

Pod rastom ceny zlata sa podľa nášho názoru najskôr podpísala niektorá z centrálnych bánk. Teoreticky to najskôr mohla byť centrálna banka Číny, ktorá sa netají cieľom diverzifikácie devízových rezerv prostredníctvom investície do zlata. Navyše, keďže Indii sa podarilo odkúpiť od Medzinárodného menového fondu 200 ton zlata, čiže takmer polovicu z plánovaného množstva určeného na predaj v tomto roku (403,4 ton), Čína sa možno vybrala za zlatom, aby svoj smäd aspoň sčasti uhasila. Veď zlato tvorí v devízových rezervách týchto krajín (Čína, India, Brazília a Rusko) len zlomok (rádovo 1-2%), a teda prečo ho nekupovať, je to veľmi dobrá cesta diverzifikácie štátnych rezerv. Na trhu však 3. novembra okrem PBOC mohla byť prítomná aj iná centrálna banka, dokonca možno aj viacero. Snahou o diverzifikáciu devízových rezerv prostredníctvom zlata sa netají ani Brazília a iné krajiny.

Prítomnosť niektorej, resp. možno niektorých centrálnych bánk na trhu je podľa nášho názoru najviac pravdepodobným scenárom, ktorý sa mohol pod tak významným rastom ceny zlata v utorok podpísať. Hoci nie je možné túto možnosť ničím podložiť a dokázať, faktu, že sa na nákupe mohla podieľať práve centrálna banka prispieva aj skutočnosť, že k piatku minulého týždňa, k 30. októbru nadobudla platnosť „injekcia“ MMF. Do finančného systému sa tak dostalo ďalších 250 mld. SDR (special drawing rights), ktoré majú centrálnym bankám členských štátov poslúžiť predovšetkým na doplnenie rezerv. Krajiny, ktoré sa rozhodnú tieto meny použiť majú právo ich vymeniť za tvrdú menu, ktorou je americký dolár, euro, japonský jen a britská libra. Aj tento predpoklad do celej teórie aktivity centrálnych bánk nakupujúcich zlato zapadá. Keďže americký dolár je v súčasnosti financujúcou menou, jeho posilňovanie z posledných dní by sa dalo vysvetliť tým, že niektoré z centrálnych bánk nové prostriedky SDR použili. Premenili ich na doláre a následne za ne nakupovali zlato. Navyše americký dolár od rastu ceny zlata stráca...

Túto teóriu považujeme za najviac pravdepodobný variant. To, či to v skutočnosti tak aj bolo však žiaľ nie je možné zistiť. Preto je tento komentár určený na urobenie si vlastného úsudku...

Autor: Pavol Vejmelka, CI KOMODITY a.s.

www.cikomodity.com